Rybárske vedomosti „O kaproch trocha odborne“ - biológia kapra

29 apríl 2013 - Lov kaprov
Hlasujte
(2 hlasov)

Čo sa týka vzťahu kapra k faktorom vonkajšieho prostredia, môžeme povedať, že je to ryba teplovodná. Z toho vyplýva, že kapor najintenzívnejšie rastie a prijíma potravu pri 22 – 30°C teplej vode(HANZEN, 1965). Pri odklone teploty od uvedenej hranice, intenzita prijímania potravy klesá. Starší kapry prerušujú príjem potravy pri 4-6°C, mladší až pri teplotách blízkych 0°C. Z uvedeného vyplýva, že mladý kapor prijíma potravu prakticky po celú zimu, keď pod zamrznutou hladinou je voda 4-5°C teplá (PETRÍK, 1967).

Pri optimálnej teplote vody (20-25°C) prijíma plôdik kapra 20% potravy v pomere k svojej živej váhe. Kritická teplota vody pre kapra je asi 35°C. Náhle klesnutie vody na 10 – 14°C môže zapríčiniť, že kapor prestáva prijímať potravu na niekoľko dní. Teplota vody značne ovplyvňuje aj rast. Čím je voda teplejšia a čím je vo vode viac potravy, tým je intenzívnejší rast kapra. Z toho vyplýva, že kaprovi sa najlepšie darí na južnom Slovensku (HANZEN, 1965).

Obsah kyslíka

     Kapor nie je príliš náročný na množstvo kyslíka vo vode a uspokojí sa s obsahom 4 – 5 mg.l-1 O2. Avšak treba mať na mysli, že spotreba kyslíka sa zvyšuje s teplotou vody, s aktivitou rýb, prijímom a spracovaním potravy. Nedostatok kyslíka zhoršuje premenu látok a tým aj rast, a môže ohroziť aj zdarný priebeh jeho rozmnožovania (STRÁŇAI, 2000).

Vek a rast kapra

Kapor rybničný je schopný sa dožiť v priaznivých podmienkach veku 40 až 45 rokov. Z tohto pohľadu môžeme kapra zaradiť ako dlhoveký druh ryby, s dĺžkou života viac ako 10 rokov. Tieto údaje hovoria o tzv. prirodzenej mortalite. Preto by sa nemali mýliť s úmrtnosťou hospodárskou. Táto totiž vyplýva z intenzity športového rybolovu, alebo z dĺžky odchovného obdobia ( KRČMÁRIK, 2008).

V našich vodách môže kapor rybničný dorásť okolo hmotnosti 30kg. V lepších klimatických podmienkach južnejšie položených štátov dorastajú kapry dokonca až 40kg. Váhu kapra ovplyvňuje okrem dĺžky aj stavba teľa. Najťažší kapor nemusí byť zákonite najdlhší, spravidla je však vysoký a má veľké brucho. U nás kapry dorastajú maximálne 110cm, ale napríklad zo Španielska sú známe úlovky aj cez 120cm. Jedná sa ale o dlhé nízke ryby, tak ich váha nebýva tak ohromujúca (KUČERA, 2005). Oficiálny rekordný úlovok kapra na Slovensku bol ulovený v roku 1958 na Dunaji, pričom jeho hmotnosť bola 31 kg a dĺžka 108cm (SLÁDEK, 2003).

Z údajov od športových rybárov sme zaznamenali rast jednej z najťažších rýb momentálne žijúcich na Slovensku, ktorá má predpoklad, že tento dlhoročný rekord v blízkej budúcnosti prekoná. Pochádza z VN Kráľová. V roku 2004 sme zaznamenali jej váhu 17,5kg, ďalšie potvrdené ulovenie bolo v roku 2007 s váhou 22,8kg. Čo predstavuje prírastok približne 1,8kg na rok. V roku 2009 sa ulovila dokonca 2x s hmotnosťou začiatkom leta 29,5kg a približne o mesiac neskôr 28,5kg. Túto rybu čaká prakticky ešte polka vegetačného obdobia, čiže jej prírastok hmotnosti sa môže ešte zmeniť k vyššiemu číslu, ale nie je vylúčené, že aj k nižšiemu. Ak bude pokračovať v raste a priberaní môže zvýšiť svoju hmotnosť o viac ako 3 kg ročne.

Svetový rekord kapra je momentálne stanovený na hranicu 44,9kg, bol ulovený 10.6.2010 na francúzkom jazere Les Graviers. Táto ryba je pomenovaná  "The Scarret Fish“ a bola ulovená už niekoľko krát v priebehu posledných 5 rokov, pričom jej váha prepisovala svetové rekordy. Jej hmotnosť v máji 2005 bola 37,65kg. V roku 2006 bol ulovený 2 x začiatkom roku mal 37,2kg a v novembri  mal 38,32kg. V roku 2007 bol ulovený  v septembri s hmotnosťou 39,7kg a v polke októbra mal 111cm a 40,37kg. Ďalší rok na začiatku júna jeho váha klesla na 39,235kg, čo spôsobil asi výter aj takto veľkej ryby. Koncom októbra  toho roka už mala 41,3kg. V roku 2010 čo je aj posledná poznaná hranica, mala už spomínaných úctyhodných 44,9kg.

Kapor rybničný v porovnaní s ostatnými hospodársky cennými druhmi rýb, vykazuje v SR veľmi priaznivé rastové tempo. Táto genetická vlastnosť je v pozitívnom aj negatívnom zmysle ovplyvňovaná radou činiteľov. V prvom rade rozdielnym založením jednotlivých chovov, ale i morfologických rás tohto druhu (KRČMÁRIK, 2008). Druhým súborom faktorov, ktorý podstatne pôsobí na rast kapra, je vplyv odlišných klimatických pomerov. Taktiež úživnosť a kvalita životného prostredia (KRAUPAUER, KUBŮ, 1985). Kapor je ryba teplomilná a preto pri menej priaznivých podmienkach (pod 20°C) sa nemôžu v plnej miere prejaviť jeho rastové schopnosti. V krajinách s priaznivým podnebím sa kapor živý a rastie po celý rok. Čím viac sa blíži teplota vody k požadovanému optimu a čím vyššiu nutričnú hodnotu bude mať prijatá potrava, tým rýchlejší bude jeho rast. Prírastok kaprov na rybníkoch nezáleží len na priemernej teplote vody, ale aj na počte dní s teplotou nad 20°C ( STRÁŇAI, 2000). V ideálnom prípade, môže kapor behom troch rokov nabrať váhu troch kilogramov, neskôr môže priberať aj viac než dva kilogramy za rok. U nás má trojročný kapor okolo jeden a pol kilogramu. Je to dané tým, že optimálna teplota vody pre rast kapra je 20–26°C, pri nej intenzita metabolizmu dosahuje vrcholu. Pri teplote vody pod dvadsať stupňov sa jeho rast spomaľuje (KUČERA, 2005).

  1. priemerných chovateľských podmienkach dosahuje v 1. roku života 30-50g, v 2. 400-600g, v 3. 1,5kg. V intenzívnejších chovoch sa dosahuje aj dvojnásobok priemerných hodnôt. Vo voľných vodách je jeho rast mimoriadne variabilný, závisí nielen od pôvodu, resp. tipu, ale aj od množstva jednotlivých faktorov (SEDLÁR, et al., 1989).

Rozmnožovanie - neres

Neresenie kaprov prebieha v posledných jarných dňoch a jeho doba aj priebeh závisí od teploty vody (KRUPKA, 1966).     Kapor patrí k teplomilným druhom, ktoré sa neresia na rastliny, obyčajne v máji a júni, keď sa voda ohreje aspoň na 15°C (MÁJSKY, 2008). Chladné počasie môže prerušiť trenie aj niekoľkokrát po sebe. K treniu dochádza na trávnatých, slnkom prehriatych plytčinách, kde sa do jedného miesta schádzajú celé zástupy kaprov. V regulovaných riekach sa kapry nevytierajú, iba ak v starých s riekou spojených ramenách (KRUPKA, 1966). Napriek tomu, že sa kapor rybničný v našich vodách prirodzene neresí, drvivá väčšina rýb vo voľných vodách, nehovoriac už o rybníkoch, pochádza z umelého odchovu. V prírodných podmienkach je totiž úmrtnosť vyliahnutého plôdika i malých kapríkov obrovská – viac než 90 %, v špecializovaných rybochovných zariadeniach podstatne nižšia (MÁJSKY, 2008). V čase trenia poznáme ikernačku od mliečniaka na prvý pohľad, ikernačka býva objemnejšia, kým mliečniak štíhlejší a má na hlave svetlé drobné vyrážky (KRUPKA, 1966). V našich podmienkach dospieva ikernačka spravidla v štvrtom roku života a mliečniaci v treťom (PETRÍK, 1967). Väčšia ikernačka nakladie aj niekoľko sto tisíc ikier na kilogram svojej hmotnosti. Plôdik sa liahne obvykle do týždňa a do jesene dorastá na 8-10cm dĺžky. Vo vodách, ktoré sa nachádzajú vo vyšších polohách, dochádza často k oneskorenému treniu a plôdik potom dorastá len na 5-7cm dĺžky. Druhým rokom narastie kapor na 30- 50 dkg a v treťom roku sa stáva konzumnou rybou, lebo dosahuje viac ako 1kg. Čím je voda teplejšia a poskytuje viac potravy, tým rýchlejšie kapry rastú (KRUPKA, 1966).

Potrava kapra

Kapor nie je potravný špecialista. Žerie to, čo momentálne voda poskytuje v nadbytku. K dispozícii má hlavne na jar rastlinný aj živočíšny planktón. Ako sa blíži leto, vzbudzujú jeho záujem živočíchy žijúce na dne vody (bentos) (WENDT, 2000). Všetky druhy vodných živočíchov tvoria prirodzenú potravu kaprov, ale nesporne ich favorizovanú zložku tvoria larvy pakomára, známe ako patentky. Kapry milujú vŕtať sa v nánosoch dna a sú veľmi dobre vybavený k tomu, aby patentky, žijúce v bahne našli. Iná veľmi obľúbená potrava sú malé vodné slimáky (Limnaea truncatula), ktoré žijú vo veľkom množstve vo vodných porastoch väčšiny rybníkov, jazier a štrkovísk. Kedykoľvek dôjde k populačnému výbuchu týchto živočíchov, kapry prestanú javiť záujem o čokoľvek iného. Mimo tieto spomenuté živočíchy existuje veľké množstvo ďalších druhov, pravidelne požieraných kaprom, čo svedčí o jeho schopnosti  vyberať si vyváženú potravu. Tiež je nutné dodať, že pravidelne ohrýzajú vodné rastliny. Nie je známe z určitosťou, či prijímajú vodné rastliny ako zdroj vlákniny, alebo ich žerú spolu s hmyzom a inými formami potravy, ktoré na listoch žijú. (LITTLE, 1994). Pri núdzi o potravu sa kapor nevyhýba ani zbytkom rastlín. Jeho žravosť sa riadi predovšetkým podľa teploty vody. Pri 24°C dosahuje maximum (WENDT, 2000). Aj keď sú aj mäsožravce, nebýva všeobecne rybí poter alebo drobné rybky spojované s kaprou potravou. Aj tak je známe, že mnoho rybárov ulovilo kapra na mŕtvu alebo živú rybku, nastraženú na šťuku alebo zubáča (LITTLE, 1994).

Príjem potravy a jej využitie kaprom je ovplyvňované predovšetkým teplotou vody. S poklesom teploty príjem potravy klesá a znižuje sa i tráviaca schopnosť. Pri zvýšení teploty vody z 10 na 25 °C sa skráti doba trávenia asi o polovicu (NÉMETH, 1983).

Autorstvo:

Spracované na základe diplomovej práce

Autor práce: Jozef Vetrík

Spracovali rybárske potreby Slavia : www.slaviaryby.sk

Posledná úprava nedeľa, 04 október 2015 19:08
Prihláste sa, ak chcete článok komentovať

Rybárska diskusia

  • Žiadne príspevky na zobrazenie

Najnovšie rybárske videá

Zobraziť všetky videá

Rybárske podujatia

No Calendar Events Found or Calendar not set to Public.
Nemáš vytvorený účet? Zaregistruj sa!

Prihlásiť sa