S kamarátmi sme už pol roka mali naplánovaný výlet na Slovensko. Chceli sme si zachytať na krásnych pstruhových revíroch: Belá, Čierny Váh. Tieto rieky sa nachádzaju na Liptove priamo v srdci Tatier. Pred sebou sme mali predĺžený víkend v malebnej prírode, ktorý nás mal aspoň na chvíľu vythrnúť z ruchu veľkomesta. Ako sa hovorí "človek mieni, ale život mení"... Týždeň pred odjazdom, kedy sme sa už pomaly končili s prípravou, naviazaním mušiek na slovenské potočáky, tak na Slovensku začalo obdobie dažďov. Hladiny riek sa v krátkej dobe niekoľkonásobne zdvihli a na revíroch, kam sme mali namierené bol vyhlásený 1. a niekde dokonca 2. povodňový stav.
Belá, Čierny Váh, Revúca by sa v tej dobe mohli jedine využiť pre splavovanie na raftoch, ale aj to by človek musel mať viac než dosť odvahy. Voda tiekla kalná ako kakao a bolo jasné, že tento stav sa v blízkej dobe nezmení. Neostávalo nám nič iné, len pobyt na Slovensku zrušiť. Bol som z toho sklamaný, tešili sme sa na túto spoločenskú udalosť viac ako pol roka a zrazu behom pár dní sa situácia celkom zmenila. "Ako vynaložím s dohodnutou dovolenkou?" pýtal som sa sám seba...Kamarát David prišiel s náhradným plánom, nazvyme ho plánom B.
Plán B – rybačka v južných Čechách
Ako alternativu sme zvolili výlet do Južných Čiech. Cieľom boli znovu potočáky. Sklamanie z neúspešného výletu na Slovensko bolo zrazu preč. Počasiu sa rozkázať nedá a nám neostávalo nič iné ako sa tešiť na víkend s priateľmi, ktorý sa blížil. Večer pred odjazdom som pre istotu ešte raz skonroloval všetky veci, pruty, navyjáky, krabičky s muškami.... Jednoducho posledná kontrola pred odjazdom, aby som na nič dôležité nezabudol. A preda sa stalo... Neskontroloval som prietok rieky, na ktorej sme mali chytať. Ráno som sa prebudil a prvé moje kroky smerovali k notebooku. Rýchlo ťukám do klávesnice www.pvl.cz , napätie by sa dalo krájať...a zrazu totálne sklamanie. Aktuálny prietok bol 3x vyšší ako je optimálny stav. Čo teraz? Stav vody opäť nechytateľný, boli sme nútení zrušiť zarezervované ubytovanie a tým sa rozplynul aj náš plán B. Tak táto moja dovolenka nezačala vôbec dobre...
(NE)Plán C – alebo jednoducho vychádzka k vode
Sklamaný, smutný a do istej miery znechutený sedím doma, pozerám na pobalené veci...Čo s nahlásenou dovolenkou? Mám ju zrušiť? Táto otázka mi rezonovala v hlave ako jaskynná ozvena. Stále som mal spustenú internetovú stránku s prietokmi vodných hladín a vôbec ma neprekvapila situácia, ktorá nastala. V noci sa mračná a s nimi spojené dažde dostali aj do okolí Prahy. Tieto lejaky totálne znemožnili chytanie na mojich obľúbených revíroch. Vodný stav znemožňoval brodenie a k tomu bonus v podobe zakalenej vody, ktorá pripomínala kapučíno.
Rozhodnuté! Dovolenku rušiť nebudem, keď nebude rybačka, tak si aspoň oddýchnem. Môj plánovaný pasívny oddych trval asi hodinu, kedy som sa prevaloval v posteli a v hlave som mal len a len ryby. To nutkanie asi pozná každý rybár. Pripadal som si ako keby mi niekto našepkával "neseď doma, vezmi prut a choď do toho"... S tempom leňochoda som sa rozhýbal obliekol a vyrazil. Na Pražskej Vltave sú predsa nejaké miesta, kde sa dá chytať aj z brehu. Vyhliadol som si jeden prítok, ktorý sa vlieva do hlavného toku rieky. Počasie zrejme odradilo akýchkoľvek rybárov a to spôsobilo, že som bol na mieste sám. Vodná hladina bola zvýšená a kalná, nepredpokladal som, že v týchto podmienkach je možné uspieť. Naviazal som si na náväzec dve nymfy. Jednu tzv. Moju "oranžádu" – oranžová hlava, telíčko naviazané z páva, zadoček vytvorený z oranžovej nite, štety z peria CDL a nožičky z peria CDC na záhlavie som použil dubing z páva). Na príves som naviazal jednoduchú nymfku zo dubingu prekrúžkovanú červeným drôtikom. Na oranžádu som sa chystal chytať prvý krát, tak som bol zvedavý, či nejaká ryba na ňu zareaguje.
Po pár hodoch som bol milo prekvapený, pomaly sťahujem šnúru a zrazu na konci citím jemný záber, prisekávam... A je tam.. Zdolávam prvú rybu, je to plotica, veľkosť žiadna sláva, ale predsa poteší. Tak ako vždy, tak aj teraz si hovorím "zažehnal si ZERO už to môže byť len lepšie". Je to taká fráza, ktorú si vždy opakujem pri love. Keď človek neodíde od vody so Zerom, tak každá vychádzka je aspoň pre mňa úspešná. Pokračoval som v love, nymfky som nahadzoval do prúdu, nechal ich unášať a potom som ich pomaly priťahoval cez šnúru. Ryby spolupracovali, a nachytal som nejaké jalce hlavaté a plotice v rozmedzí od 20-25 cm. Neboli to rybí obri, ale v týchto ťažkých podmienkach ma neskutočne potešili. A hlavne, oranžáda funguje :) ! A to som ešte netušil, čo ma čaká...ale všetko po poriadku.
Chytal som asi dve hodiny, pár rýb som úspešne zdolal, a pár záberov som nepremenil. Pomaly som začal premýšlať, že dnešný deň ukončím...nahadzujem, nechám unášať a priťahujem. Zrazu sa nymfky zastavili, prisekávam a cítim odpor. V prvom momente si hovorím "Ach jáááj, niekde som to zachytil", len čo som to dopovedal, tak pomyslená vázka sa dala do pohybu. Vyvalujem oči, na druhej strane vlasca cítím nskutočný odpor a váhu. Do žíl sa mi valí adrenalín, vzrušenie a všetky tie krásne pocity, kvôli ktorým chodíme k vode...Ihneď mi bolo jasné, že mám tu česť preťahovať sa s velkou rybou. Čo teraz? Ako sa zachovať? Hlavne kľud a čas. Ryba mi jazdí po prúde, proti prúdu... Čas nevnímam, pripadá mi to ako večnosť. To, že to nebude tak jednoduché a určite to nebude rýchlovka v zdolávaní potvdzuje aj fakt, že už ma do značnej miery bolí ruka. Konečne sa mi rybu podarilo pritiahnuť bližšie ku brehu. Kvôli zakalenej vode, však nevidím čo zdolávam. Ryba zrejme cítí, že súboj pomaly prehráva a do posledného výpadu dává všetkú silu. Brzda navyjáku bzučí, šnúra sa odvýja... A už bola tak blízko. Preťahovanie sa o každý centimeter znovu začína. Konečne sa ryba zdvíha k hladine a zazrel som chvostovú plutvu. Je to kapor a fakt veľký. Je jasné, že to bude chcieť podberák, siahám na chrbát, strhávam podberák a letmo, ho premeriavam očami. Je mi jasné, že "naparkovať" do neho tohoto kapra nebude jednoduché. Kapra priťahujem k brehu, naťahujem sa k nemu podberákom a... ďalší výpad. Tento krát vidim, že už aj kapor má toho dosť a pomaly ale isto svoj súboj vzdáva. Pomaly sa približuje k podberáku a nastáva problém, kapor sa do neho nevojde. Čo teraz? Chytám sieťku pstruhového podberáku, pridržiavam ju pri rukoväti. Z podberáku sa stala akási tenisová raketa, ktorou podoberám kapra. Dobojované... Tohoto vltavského krásavca som zdolal. Jemne ho kladiem na trávu a rýchlo cvkanem aspoň dokumentačnú fotku mobilom, kedže som sa nedávno vykúpal pri brodení a utopil som foťák :(.
Rýchle zmeranie a meter ukazuje 72cm. Som neskutočne štastný, dva nepodarené výlety za pstruhami nakoniec zachránil tento mohykán. Opatrne ho zdvíham a kladiem späť do jeho živla. Pár minút ho držím pri brehu v kludnej vode, aby načerpal svoje vydané sily a zrazu cítim ako sa davá do pohybu a mizne v kalnej vode.
Vrátil som sa domov s úsmevom na tvári, s pocitom spokojnosti a štastia. Až doma som si uvedomil, že tento kapor bol zatiaľ najväčšou rybou, ktorú som zdolal na muškársky prút. Odhadovaná váha bola 7kg.
