Červy a larvy

Dážďovka – Rousnice

Je naším najväčším červom. Dáva prednosť ľahkým dobre kultivovaným pôdam. To znamená, že čím je pôda úrodnejšia a bohatšia na rastlinné zbytky tým viac dáždoviek v nej nachádzame a tým sú aj väčšie. Dážďovky (Rousnice) chytáme najlepšie v noci po daždi. Po dlhšom období sucha ich dokáže vylákať aj krátka búrka. Cesty dážďoviek na povrch sú cestami za rozmnožovaním a dochádza pri nich k páreniu. Krátko po zotmení vystrkujú dážďovky len hlavu a sú veľmi plaché neskôr v noci vyliezajú na povrch celé. Najviac ich môžeme objaviť počas tichej temnej noci, ak však fúka studený vietor nájdeme dáždoviek najmenej. Pri dobrom počasí vyliezajú dážďovky ešte aj neskoro na jeseň (podzim), tesne pred prvými mrazmi. Pri zbieraní, alebo love dáždoviek chodíme potichu a zľahka, pretože každý hlučný krok a otras pôdy ich vyplaší. Svietime si ručnou baterkou nie príliš silnou, pretože príliš silné ostré svetlo dážďovky plaší. Pre milovníkov klasiky odporúčame zbierať dážďovky za svetla petrolejovej lampy. Chytanie dážďoviek pomocou elektrického prúdu je nebezpečné a preto ho vôbec nedoporučujeme. Dážďovky uskladňujeme tak aby mali podobné podmienky ako v prírode. Väčšiu hlbšiu krabicu naplníme vrstvou kvalitnej záhradnej hliny. Navrch uložíme cez celú plochu trs trávy aj so zeminou. Ulovené dážďovky vysypeme na trs trávy. Zdravé sa zavŕtajú, poškodené zostanú na povrchu tie môžeme odstrániť, alebo použiť pri kŕmení. Krabicu uložíme v chladnejšom suchom sklepe podla možností nie na priamom svetle. Obsah krabice priebežne vlhčíme, avšak dávame pozor aby sme vnútro nepremočily. Dážďovky môžeme prikrmovať pomocou šalátových listov, alebo mladej trávy. Osádku krabice občas kontrolujeme hlavne na začiatku keď niektoré dážďovky občas uhynú. Za týždeň až dva zajatia sú dážďovky pevnejšie a držia na háčiku lepšie ako čerstvé. Na dážďovky lovíme kapra, lieňa, úhora, ostrieža, mrenu aj sumca. Podla potreby môžeme dážďovkami aj kŕmiť najlepšie natrhanými, alebo nakrájanými na menšie kúsky. Ekonomickejšie je však premiešať nakrájané dážďovky s trojnásobným množstvom hliny, alebo piesku. Na mierne tečúcich vodách je osvedčené z krájaných dážďoviek a hliny vytvoriť cesto a kŕmiť kúsok nad miesto kde plánujeme loviť. Prúd vody pozvolna odplavuje hlinu a pruh kalnej vody s pachom červou láka ryby aj z veľkej diaľky.

Hnojové červy -Hnojní červi

Tieto červy žijú buď priamo na hnojiskách, skôr však v hnoji už trochu staršom a odležanom, v komposte a v jeho okolí. Je možné ich aj chovať a to najlepšie v komposte založenom v nie príliš hlbokej jame. Hnojový červ je až 8cm dlhý, štíhly a výrazne červený na zadočku so žltým pruhovaním. Špecifický je tiež výrazný zápach, ktorý hnojové červy vydávajú. Na háčiku sú veľmi aktívne a sú výbornou nástrahou napríklad na ostriežov. Kapor hnojové červy príliš nevyhľadáva, čo však  neznamená, že nemôžme kapra na hnojové červy občas úspešne loviť.

Drevné červy – Dřevní červi

Sú o niečo väčšie než hnojové červy. Sú svetlejšie niekedy až zeleno biele a zapácahjú podobne ako hnojáci. Najviac ich môžeme nájsť v naplavených kopách dreva priamo na brehoch riek, prevážne v oblasti listnatých lesov s piesočnatou pôdou. Pri ich vyhladávaní stačí rozhrnúť nános dreva a netreba hrabať do hĺbky. Z rybárskych skúseností môžeme napísať, že na ne zaberie každá ryba vrátane kapra.

Bahenné červy – Bahenní červi

Vyskytujú sa v ťažkej a trvalo premáčanej pôde v okolí riek, napríklad na južnom Slovensku. Sú o niečo väčšie ako hnojové červy. Bahenné červy sú tmavé niekedy takmer čierne. Z hľadiska tuhosti sú bahenné červy veľmi pevné a ťažšie sa nastražujú na rybársky háčik, o to lepšie však držia na koncovej montáži. Bahenné červy sú skutočne výbornou nástrahou na takmer všetky druhy rýb vrátane kaprov.

Múčne červy – Moučné červy

Sú v skutočnosti larvy potemníka moučného po slovensky múčiara obyčajného. Pre ich získavanie ich pestujeme vo vlhkej múke, alebo otrubách, ktoré necháme uložené v otvorenej krabici. Niekedy treba skutočne dlho čakať kým sa odniekiaľ zjavia prvé chrobáky (brouci) a nakladú vajíčka. Ďalšie  množenie múčnych červov je už rýchlejšie. Múčne červy síce nie sú príliš príťažlivé ale je ich možné z liahne priamo vyberať a na rozdiel od chovu kostných červov nás neobťažuje extrémny zápach.

Kostné červy

Larvy muchy mäsiarky sú medzi rybármi absolútna klasika a často sa bez nich nezaobídeme ani pri love kaprov. Pri súčasnej dostupnosti tejto rybárskej nástrahy sa ich chov v domácich podmienkach príliš nerozšíril a to hlavne kvôli zápachu, ktorý je veľmi ťažké eliminovať. V prípade ak sa niekto predsa len rozhodne pre chov kostných červov v domácich podmienkach tak potrebná liaheň sa skladá z dvoch bedničiek postavených na seba. Horná bednička má deravé dno a vkladáme do nej mäsové odpadky, v spodnej časti je vrstva piesku, alebo pilín do ktorej larvy prepadávajú. Pri love bielych rýb ako aj kaprov je použitie kostných červov niekedy nenahraditeľné.

Záver

Športový rybolov a lov kapra obzvlášť je nádherná záľuba, ktorá si vyžaduje v súčasnosti rovnako ako v minulosti veľa odborných informácií k tomu aby mohol byť človek vo svojom koníčku úspešný. Dnes má veľké množstvo kaprárov v malíčku základné vedomosti o výrobe boilies, aminokyselinách či použití pomerne moderných montáží. Tieto informácie sú veľmi cenné a samozrejme dôležité. Týmto článkom sme sa rozhodli sprostredkovať kaprárom niektoré základné informácie o druhoch červov, ktoré je možné použiť ako rybársku nástrahu tak aby sme rozšírili vedomosti rybárov aj v témach o ktorých sa dnes toľko nepíše. Veríme, že pre Vás bude tento článok prínosom ako v rozšírení rybárskej teórie tak snáď aj priamo vo vašej rybárskej praxi.

Autor: Rybarske potreby : www.slaviacentrum.sk

Použitá literatúra: Šimek, Z. 1967. Sportovní rybářství. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1966. 503 s. ISBN Unknow, K použitej literatúre pridávam poďakovanie autorovi jednej z najlepších rybárskych kníh aké sa mi dostali do rúk.