Po sobotnom chladnom otváracom ceremoniály sme si v nedeľu dali ako tím deň voľna aj preto, že oficiálny tréning nebol zabezpečený organizátorom a my sme auto z požičovne vrátili. Trochu oddychu po tréningových dňoch a pred tým čo nás… Viac
ME v Českej Republike 2018 očami reprezentanta Kristiana Švedu
V termíne 6.-11.6 2018 sa v Českej republike konali 24. Majstrovstvá Európy v love rýb na umelú mušku. Aj napriek samofinancovaniu sme sa rozhodli zúčastniť sa v zostave: Martin Klaučo, Štefan Mlynarčík, Štefan Kováč, Anton Hroš a Kristián Šveda. Už koncom apríla a začiatkom mája sme absolvovali tréning , kde sme sa bližšie oboznámili so všetkými sektormi. V rámci tréningu sme sa zúčastnili miestnych pretekov – Jarný pohár Kvetoňov. Pretek bol na reálnym obrazom toho, čo nás čaká na ME. Jazero svojou hĺbkou ponúklo možnosť využiť rôznu potápavosť šnúr. Pretek som začal s rýchlym íčkom na pláži, čo mi dalo zopár rýb. Po rotácií k hrádzi som zmenil šnúru a použil Di7 a to sa v daný deň ukázalo ako najlepšia voľba. Začiatok mája bol abnormálne teplý a ryba sa sústredila hlavne okolo dna. Nasledujúce kolá som pokračoval a pripisoval jednu rybku za druhou. V poslednom kole to už bolo slabšie, mal som jednu rybku a vedel som, že je to málo. Bobina už nespolupracovala. V diaľke som videl duhaka ako z hladiny vzal suchý náletový hmyz. V momente som nachvíľočku váhal, ale nemal som čo stratiť a na plávajúcu šnúru som naviazal suchého shutlecocka. Po asi 45 sekundách, keď som to najmenej čakal prišiel záber a ďalšia rybka v ,,boďáku“. Nakoniec sa mi podarilo obsadiť pekné 4. miesto medzi kvalitnými českými pretekármi. Maťo Klaučo zas chytil najväčšiu rybu preteku, takže nejaké poháre sme českým bratom ukradli.
Začíname
Po príchode na miesto konania celého šampionátu, ktorým bol penzión Herbertov sme po vybalení zamierili ihneď na vodu – Vltava sektor 3. na tréningovú trať. Voda bola vyššia a nebola práve najčistejšia vďaka búrke. Po chytení pár rýb sme sa rozhodli nepokračovať a radšej si oddýchnuť, a doviazať osvedčené vzory.
Po úvodnom ceremoniály a oficiálnom tréningu to všetko začalo. Ja som začínal na sektore č.1- Vltava nad Rožmberkom, Štefan M. – Čerťáky, Klaučo- Spodná Vltava, Štefan Kováč- Kvetoňov breh a Antonio Kvetoňov z člna.
Sektor 1 – Vltava nad Rožmberkom
Aako sa neskôr ukázalo, bola asi najťažší sektor z riek. Aspoň ja som to tak pocítil, kedže pred šampionátom sa do tohto sektora nenasadil duhák. V úlovkoch prevažovala domáca forma pstruha potočného. Rotovalo sa po hodine a pol, rotoval som s kvalitným pretekárom z Belgicka. Po prvej rotácií som mal 9 rýb a v druhej iba 4ks, kde som bohužiaľ zvolil zlú techniku- strímer a následne som stratil 5 bodovaných rýb, medzi nimi aj duháka okolo 60cm. Poslednú polhodinu sa už prakticky nedalo chytať, keďže dole tokom išiel jeden nafukovací čln za druhým. Toto kolo rozhodlo o tom, že som sa neumiestnil v prvej 20tke. Umiestnenie: ja 13, Štefan Mlynarčík 14., Maťo 1., Kováč 4., Antonio 8.
Sektor č. 2- Čerťáky
V tomto sektore sa taktiež rotovalo po hodine a pol. Tentkrát som rotoval s Čiernohorcom. Tento sektor bol známy svojou tmavou vodou a veľkými balvanmi. Už v tréningu som trénoval s hokejbalovými chráničmi. Každý krok znamenal na vode krok do prázdna alebo do 20 cm vody. V úlovkoch dominovala opät domáca forma pstruha potočného, avšak výsledok sa dal spraviť aj s prúdnikmi, ktorých nebolo málo. Začal som s nymfou, po pár hodoch som vedel, že to nie je žiadna sláva a tušil som, že niečo nie je v poriadku. V tréningu sme tu pochytali veľa rýb a taktiež sme mali osvedčený vzor nymfy. Vedel som, že na jednotku treba okolo 30 rýb. Po prvej rotácií som mal 7 rýb, čo nebola žiadna sláva. Rozhodca mi vraví, že Francuz nado mnou má 20ks. V tréningu som skúšal aj ,,žížalu“, ktorá vôbec nefungovala, ale na začiatku druhej rotácií som sa rozhodol to skúsiť. Po prvých hodoch som vedel, že je to to pravé!! Boďák sa plnil a po oboch rotáciach som sa zastavil na čísle 23.ks. Mal som veľkú smolu, kedže Poliak mal 23ks a robil 3., ja bohužiaľ až 6., porazili ma dvaja s 22 a 21 rybami. Škoda, lebo v poslednej minúte mi padol potočák cez 30cm. Ponaučenie z toho je, že na takomto podujatí sa ani najmenšie chyby neodpúšťajú a každá ryba chýba. Umiestnenia: Štefan Mlynarčík 4., Maťo 14., Kováč 13., Antonio 8.
Sektor č. 3- Vltava pod Rožmberkom
Od začiatku bolo jasné, že hlavná ryba, ktorá sa tu bude chytať bude nasadený dúhak, ale dal sa tu chytiť samozrejme aj potočák a jalec! Už v prvom kole tu Maťo chytil 38 rýb a nekompromisne robil jednotku v sektore a do posledného kola na tomto sektore nechytil nikto viac rýb v jednom kole! Nalosoval som miesto, ktoré som dobre poznal, v tréningu som to s Antóniom prešiel. Začínalo to výplavom z pláne a postupne sa rieka zatáčala do hlbšej jamy. Na tomto sektore sa nerotovalo, takže času bolo dostatok – 3 hodiny. Začal som strímrom s DI3- zostava montana a dve ,,Tomkove-R2jky 😊“. Dosť ma prekvapilo, že tie R2 žrali aj 23 cm prúdniky. Potom keď som to Peťovi vravel tak len krútil hlavou. Po hodinke a pol som mal na konte 17rýb. Vybral som sa ešte hore na výplav z pláne s mokrou muškou, kde som odobral dalšie 4 ryby- potočáky. Následne som ešte nymfou na konci štandu dochytal ďalšie 4 ryby. Zastavil som sa na čísle 25ks, podo mnou chytal Francúz – 14ks. Nakoniec to bolo pekné 4. miesto v sektore, avšak opať ma prechytal Ír rovnako s 25 rybami. Sektor vyhral opäť výborne chytajúci Pavol Chyba s 35 rybami.
Sektor č. 4 – Kvetoňov z brehu
Tak tento sektor bolo dôležité chytiť aspoň jednu rybu, bol to krst ohňom. Už po prvom kole sme vedeli, že jazero bude očistec. Pre dlhodobé vysoké teploty na vodnej hladine sa rozmnožila sinica a Kvetoňov sa sfarbil do zelena. Na brehu sme mali nášho kapitána Petra Tomka, ktorý od prvého kola nám robil dôležitú mentálnu podporu a zbieral cenné informácie od ostatných lovcov. Vedeli sme, že ryba nie je tesne pod hladinou, kde bola sinica ale taktiež nebola ani pri dne. V rámci jedného kola sa trikrát rotovalo. Začínal som na hrádzi, kde sa celý šampionát chytalo najmenej rýb. Prvú hodinu som nemal ani kontakt. Po rotácií sme sa so Španielom na seba usmiali, avšak išlo do tuhého. Na začiatku druhej rotácie som po nahodení nechal muchy preklesávať a v tom som pocítil odpor. Po pravde sa mi rozklepali kolená a pomaličky som naviedol do podberáka 39,5 cm duháka. Hneď sa nám s Peťom ľahšie dýchalo!! Do konca rotácie opäť ani záber. V tretej rotácií som zdolal ešte jednu rybu na DI 3 a jedna mi padla. Bohužiaľ som robil celkovo až 10. umiestnenie, avšak osobne neviem, čo by som zmenil, keby som to mal chytať ešte raz. Dôležité tu bolo sa stretnúť s rybou. Umiestnenia: Štefan Mlynarčík 11. , Klaučo 2., Štefan Kováč 1., Antonio 4.
Sektor č.5- Kvetoňov zo zakotvenej lode
V tomto kole sa taktiež rotovalo trikrát. Dôležité tu bolo dostať sa čo najbližie k prítoku, t.z. bójka č.9, pretože pre dostatok kyslíka sa tam zdržiavalo najviac rýb. Usmialo sa na mňa šťastie a začínal som bójou č. 9. Do člna som dostal prechytávača – Radka Gračku. Vedľa nás na č.8 bojoval o titul Majstra Európy Pavel Chyba. Zvolil som rýchle íčko a rýchle ťahanie, ktoré som striedal s krátkymi pauzami. Po prvej rotácií som mal 10 rýb, avšak stále som bol na pochybách, po mne tam šli ďalší štyria pretekári. Medzi nimi bol aj Francúz, ktorý tam chytil len jednu rybu, čo bolo pre mňa nepochopiteľné. Ako sa neskôr ukázalo stálo ich to titul Majstrov Európy v tímoch. V ďalších dvoch rotáciách sa mi podarilo pripísať ešte 4 ryby a so súčtom 14ks som robil prvú jednotku. V posledných sekundách tretej rotácie bolo zaujímave sledovať Pavla Chybu, ktorý zdolával rybu, ktorá mu nakoniec priniesla titul Majstra Európy. Umiestnenia v piatom kole: Štefan M.- 3. výborný výsledok na sektore č.1, kde väčšinu rýb odchytal na sucho , Maťo 10., Kováč 14., António 9.
Nakoniec sme skončili v v tímoch na peknom 6. mieste. V jednotlivcoch – Klaučo 20., Šveda 24., 37. Hroš, 38. Mlynarčík a 48. Kováč. V tímoch na 1. mieste skončilo domáce družstvo – Česká republika, 2. Francúzsko a 3. Španielsko. Ďalšie výsledky: http://ffch.cz/en/
Na záver v mene slovenského reprezentačného tímu by som sa chcel touto cestou poďakovať Jankovi Táboreckému – firme Thymallus za materiálnu podporu a Hotelu Patriot. Osobne si myslím, že počas celého šampionátu vládla v tíme výborná nálada a celý čas sme sa podporovali . Pre každého jedného z nás to bola ďalšia cenná skúsenosť a možnosť porovnať sa so svetovou špičkou. Určite je, čo zlepšovať a neostáva nám nič iné ako naďalej na sebe tvrdo pracovať.
Za tento výdatný príspevok ďakujem jeho autorovi Kristianovi Švedovi.
Video – Rýchlo potápavé muškárske šnúry a šnury s označením “density compensated”
V ďalšom videu k téme jazerných muškárskych šnúr hovorím o vlastnostiach rýchlopotápavých šnúr, a spôsobe používania týchto šnúr.
A ak si lyžiar, davaj si pozor. V prašane číhajú záludnosti 🙂
Video – Jazerné intermediálne šnúry a šnúry SWEEP a ich použitie
Pripájam ďalšie moje video k téme jazerných šnúr, tentokrát so zameraním na intermediálne šnúry a potápavé šnúry SWEEP, ktoré vyvinula firma Airflo špeciálne pre jazerných pretekárov. Verím, že vám tieto informácie pomôžu sa lepšie zorientovať v spleti a množstve šnúr ktoré máme dnes na trhu.
Video – Jazerné muškárske šnúry plávačky, mini tipy a hoverky.
V krátkom videu hovorím o troch základných tipoch jazerných muškárskych šnúr, ktoré používam pri love pri hladine a o spôsobe ich použitia.
Video – Keď sa ťa apríl spýta ako si zazimoval svoje šnúry
Prišiel koniec roka a tak opäť prišla chvíľa ošetriť materiál a špeciálne šnúry. Pripravil som preto video o tom ako na to, a ako sa neskôr zo všetkých tých špuliek a šnúr vyznať.
Slovenský tím na MS Taliansku 2018
Umiestnenie tímu (zúčastnených tímov 28): 8.
Umiestnenie jednotlivcov (zúčastnených pretekárov 147): 9. Igor Lukášik (Kečup), 35. Vlado Ligda, 40. Igor Hríbik, 57. Peťo Alexovič, 74. Maťo Bachleda
Príprava pred MS v júni:
Prijateľná vzdialenosť šampionátu v ITA v oblasti Trentino nám umožnila uvažovať nad tréningom ešte pred uzávierkou častí riek a jazera na ktorých sa konali tohtoročné MS. Na prelome mesiacov jún a júl sme sa preto v zostave ja, Kečup a Igor Hríbik vybrali potrénovať a získať čo najviac informácií. Prostredie nám nebolo úplne neznáme, kedže Kečup ako člen SVK tímu už absolvoval ME v rovnakom regióne aj čase. Na hornej časti rieky Sarca v roku 2015 sa jemu aj tímu darilo výborne, veď skončil individuálne aj tímovo 5. Takže 2 sektory 1 a 3 dobre poznal. On bol hlavne zvedavý na rieku Noce, dolnú Sarcu a jazero Cornisello. Za 4 dni sa nám nakoniec podarilo pochytať na všetkých úsekoch. Z domu sme cestovali cez noc a do Tione di Trento sme dorazili okolo 8smej ráno. Dlho sme neotáľali a napriek únave po náročnej 11 hodinovej ceste kde nám celú cestu od Zvolena po hranicu s ITA pršalo, sme išli hneď loviť. Rieky boli čisté a hladiny v normále. Počasie asi až príliš dobré, teplo a slnko. Na hornej Sarce v Tione a v Spiazze, ktorá sa vyznačovala rýchlym tokom, ktorý členili veľké okruhliaky o priemere aj 1,2 až 1,5m, bolo rýb veľa. Na nymfu poza skaly a krajom prúdov sme chytali 15 až 25 merateľných pstruhov za hodinu do max 40cm, no boli aj úseky kde to bolo nepomerne slabšie až skoro bez ryby. Faktorom bola aj divokosť rýb. Počas dňa mali svoje momenty a prestávky. Dolná Sarca v Arcu, ktorú sme obsolvovali v treťom dni, bola už ďaleko pokojnejšia. Tam dolu bolo extrémne teplo, teplomer počas dňa ukazoval 37 stupňov. Sarca v Arcu má stále charakter alpskej rieky s veľkými balvanmi no s dlhými a hlbokými pláňami často s dlhými trávami podobne ako je to na Váhu v Ružomberku. Už naše pohľady z mostov v meste z ktorých sme videli len zriedkavo nejakú rybu, aj to skôr jalce, naznačovali, že to tam nebude žiadna sláva. A ani nebola. Opäť na nymfu sme chytili pár rybiek o čosi väčších ako na horných úsekoch. Boli sme aj na úseku CHaP a tam bol problém vôbec niečo chytiť. Vedeli sme teda, že sa tam bude musieť sadiť nová ryba pred pretekom, inak to bude veľmi zlé.
Pred Arcom sme však ale druhý išli na horské jazero, pleso Cornisello, ktoré ležalo vo výške nad 2000mnm. Od rána nás privítala jasná obloha a veľa slnka, ktoré potočáka takmer úplne zabilo. Nedá sa povedať, že by sme na nič neprišli ale bolo to na náhodu. Kečup aj Hríb chytili po 1 potočákovi, ja 3 alpské sivone a ešte som mal niekoľko prenasledovaní od sivoňov a aj od veľkého potočáka. Kým chlapi lovili v hornom stĺpci na suché šnúry a íčka s mokrými muchami a malými čiernymi lurkami, ja som mal pomerne dosť aktivity na dne so sparklerom a rýchlym ťahom. V priezračnej vode som videl ako mi tiene rýb chodili za strímrami až na piesočné nánosy pri brehu. Nakoniec sme to okolo obeda zabalili, hlavne Kečupa to moc nebavilo a presvedčil nás. Neskôr sme to trochu ľutovali, mali sme tomu dať celý deň. Na jazere nakoniec boli s nami aj Fíni a tí si odchytali celé 2 dni a zdá sa, že to malo svoj efekt. My sme trochu kalkulovali, že sa dosadí ryba pred pretekom a nakoniec to bude úplne iné. To nakoniec bola tiež z časti pravda.
Posledný deň sme mali ešte doobedie vyčlenené na rieku Noce a poobede nás už čakala cesta domov. Pretekový úsek tejto rieky bol vyznačený v hlbokom a divokom údolí Torrente Noce pod priehradou, v ktorom bola počas posledných 20 rokov rezervácia. Lov bol umožnený len pred 1-2 rokmi. V časti kde sme našli prístup k vode, bola rieka asi najpodobnejšia našim riekam ale mne prišlo, že koryto bolo trochu hlbšie a aj rýchlejšie ako je to na našich tatranských riekach. Dno bolo často pokryté bielym pieskom a dlhými trávami ktoré viali v prúdoch čistej trochu bielej rieky. Od Santiho Amantiniho sme mali info, že tam moc rýb nie je, ale pochytali sme celkom dobre niekde okolo 8-12 rýb za hodinu. Hríbovi sa podaril aj pekný mramorák 40+cm. Overili sme si muchy a zistili, že kým na Sarce boli úspešné skôr čierne vzory, na Noce boli úspešné skôr svetlé zajacovky. Od rieky sa nám v strede dňa po cca 2,5 hodine chytania neodchádzalo ľahko, ale čakala nás dlhá 11 hodinová cesta domov a nedalo sa dlhšie čakať.
Tréning mal určite svoj zmysel, videli sme čo nás čaká, a mohli sme sa už doma dobre pripraviť a naviazať vzory ktoré nám šli. Kečup chytal v tých miestach aj v jesenných mesiacoch a vedeli sme, že to zásadne odlišné nebude. Musím tiež vyzdvihnúť pomerne zrozumiteľný spôsob zakúpenia povolení na internete v tejto oblasti aj s dobrou orientáciou ktorý nám výrazne uľahčil plánovanie a náš pobyt pred MS v septembri.
Fotky z tréningu:
https://photos.app.goo.gl/ZEGnve92LVUJzvsE9
Odchod na MS
Na MS sme odchádzali v plnej zostave aj s Maťom Bachledom a Alexom v utorok týždeň pred zahájením MS. Plán bol odtrénovať 5 dní. Alex vyrážal z ďalekého východu z Humenného a vyzdvihol Maťa v DK, a my s Kečupom sme sa zastavili po Hríba v BB. V LM sme stihli narýchlo ešte preložiť 2 tašky ku Alexovi do auta, lebo pozerajúc sa do toho môjho, po tom čo sa naložil Kečup, som začínal zvažovať, že Hríb pôjde vlakom. No ale ako to už býva, dali sme to.
Scenár bol podobný ako pri tréningu v júni. Cestujeme v noci, a hneď ráno začíname tentokrát na Noce, ktorá je najbližšie a má najmenej možností na tréning. Kalkulujeme s tým, že to tam tak skoro nebude úplne prekopané od ostatných tímov. Za hranicou v ITA okolo 5 hodiny ráno si musíme dať pauzu, trochu pospať, lebo mňa už pomaly vypína za volantom. Nakoniec máme dosť času k Noce je to max. hodina. Ráno sme stihli ešte prvé „presíčko“ v pre nás už známej kafetérii neďaleko úseku Noce, ktorú sme odtestovali ešte v júni. Káva nás trochu postavila na nohy a ideme na vodu.
Ako prvé sme sa rozhodli ísť potrénovať nad trať do úseku CHaP, ktorý je medzi priehradami. Rieka je tu o niečo užšia, zarastenejšia, je to dosť divočina a miest na chytanie moc nie je. K rieke ktorá je zakliesnená v tých miestach hlboko v kaňone moc ciest nevedie, vlastne asi len jedna alebo dve. Dostávame sa dolu cestou ktorú lemujú jablkové sady zasadené do ostrého kopca. Vyšľapaný chodník popri vode naznačuje, že určite nie sme prví v týchto miestach. Nakoniec sme niečo pochytali, niekto viac, niekto menej a niekto nič. Nuž to už je normál na tréningových tratiach pred MS. Vieme ale, že pod traťou je úsek kde by sa malo dať tiež zachytať. Celé je to ale na tejto rieke problematické s prístupmi k vode, pretože väčšinu rieky lemuje strmý kaňon, ktorý môže mať v niektorých miestach aj 100m hĺbku. Nakoniec ale so šťastím trafíme aj na dolný úsek a poobede dochytáme každý niekoľko rýb. Nie je to žiadna úžasná rybačka ale v podstate sme si len potvrdili, to čo sme zistili v júni. Za celý deň sme nestretli žiadny tím. Odchádzame do Pinzolla, kde máme ubytovanie a kam to máme ešte na hodinu cesty. Zastavíme sa ale obzrieť pretekový úsek kde sme chytali v júni hlavne ho ukázať Maťovi a Alexovi. Do Pinzolla prichádzame okolo 8smej večer, vyhodíme veci, stihneme večeru a každý sa už teší do postele.
Druhý deň hneď odchádzame do Arca na spodnú časť rieky Sarca. Prezrieme niektoré pretekové časti, ktoré poznáme v meste, a popravde sa nám nezdá, že do vody čosi pustili. Z mosta je vidno len občasne nejakú rybku podobne ako tomu bolo na jar. Nájdeme vhodné miesto na tréning a ideme na to. Tu už stretávame niekoľko tímov. Rybačka, ako sme aj čakali, nie je ľahká, chytáme aj pár pekných rýb okolo 40cm, no je to slabé, veľmi slabé. Ryba len kde tu, nevieme či je to už dopichané alebo tam ryby nie sú. Poobede to skúšame o pár kilometrov vyššie ale v princípe sa náš výsledok neodlišuje. Pár rýb aj to očividne nasadených sa chytí na malom kúsku vody a potom dlho nič. Neskôr nám to vysvetlil Tonda Pešek, že v Arcu sa na Sarce zarybňuje každý piatok a za týždeň to domáci na plaváky a podobne vyberú dočista a takto je to každý týždeň. Do pretekového úseku nasadili rybu ale len do miest kde sa dostali s autom, čiže cez mesto. Na iných úsekoch je to boj o to chytiť 1-2 pstruhy. Podľa toho vyzerajú aj výsledky počas preteku.
Tretí deň si vravíme, že si ideme trochu zachytať a tak smerujeme na hornú časť Sarci do mestečka Comano di Terme, kde chytáme na CHaP hneď pri oficiálnom hotely MS. Je to úsek niekoľko kilometrov pod Sektorom 1 v Tione. Tu môžu loviť ešte aj domáci a pri vode stretávame dosť ľudí s prívlačou i s plavákom. Je jasné, že v týchto miestach rybu dosadzujú pravideľnejšie a celkovo je to obľúbené miesto, ktoré navštevuje množstvo rybárov. Voda je otvorená a prístupná. Naše očakávania sa naplnia, väčšina z nás si dobre zachytala, získali sme trochu istoty, aj keď tá voda už je určite prechodená rôznymi tímami. Poobede sa ale vyberieme nad najvyššie položený sektor Sarci, keďže rieka hore vyzerá výrazne inak ako v Comane. Po ceste sa zastavíme na pár miestach na trati v sektoroch 1 a 3. V Spiazze stretneme dokonca aj taliansku repre ktorá sedí na káve. Údajne si boli zachytať na jazere Nambino a odporúčajú nám aby sme to išli vyskúšať. Na jazero chceme ísť nasledujúci deň ale máme vytipované iné. Pokračujeme hore prúdom až takmer do Pinzolla, kde bývame. Ako prichádzame k miestu, od vody odchádza mongolský tím. Vravia, že čosi chytili, ale nesršia nadšením. Dohodneme sa, že zachytáme 2 hodiny a končíme. Mne trvalo najdlhšie sa vychystať, ostatní sa roztratili a tak som sa vybral najvyššie hore vodou. Po hodine mám asi 8 rýb a vidím, že ma dobiehajú Kečup s Maťom. Tí vravia, že nechytili nič a rovnako sú na tom aj Hríb s Alexom. Kečup v zápätí chytá pri mne pár pstruhov v ramene ktoré som ešte nestihol prechytať. Trochu vyššie Alex aj Maťo našli pár rýb, no celkovo odchádzame dosť znechutení. Hríb ťažko horko nakoniec chytil jedného pstruha. Nejde nám do hlavy ako je možné, že v júni sme chytali veľa rýb a teraz je to také trápenie. Je pravdou, že je nezvyčajne teplý september a voda ide dosť biela z ľadovca, časti rieky sú už prechytané, no to by nemalo mať až taký vplyv.
Štvrtý deň ideme trénovať na jazero Nero, ktoré leží prakticky vedľa pretekového jazera Cornisello. Dostali sme naň tip od miestneho rybára ešte v júni. Od parkviska ktoré je vo výške 2000mnm je to ešte dobrých 40minút pešo, horská túra akoby sme šľapali na štít vo Vysokých Tatrách. Len prísť k nemu so všetkou výbavou dáva zabrať. Pleso pekné, zasadené v skalnatých bralách, so trmými brehmi a iba pár miestami na rozhodenie šnúr. Počasie tiež nie úplne zlé. Kým Cornisello aj z diaľky žiari azúrovo modrou farbou, Nero sa nezaprie svojmu názvu „čierne“ a jeho vody sú sfarbené do tmavomodra až čierna čo predznamenáva, že je extrémne hlboké. Už od brehu voda padá do extrémnej čiernej hĺbky, tipujeme aj 20m. Hríbovi zbiera na hladine pár rýb, no po pár hodoch šnúrou akoby zmizli a objavujú sa len z riedka. Ja vidím tiež jeden krúžok v mieste ku ktorému mierim a po chvíli sa na plytčine predomnou objaví pstruh, no nejaví záujem. Po chvíli zmizne. Bičujeme vodu ale nikto nič. Po hodine Maťo na „blbáka“ chytí na sucho jedného potočáka. Ku mne prichádza opäť jeden potočák a v čírej vode trávim s ním dobrých 45minút. Akoby sa chcel len hrať. Mením rôzne muchy, ktoré ho vždy zaujmú, prenasleduje ich, stojí pri nich. Potom na chvíľu zmizne a zjaví sa mi pri šnúre na ktorej sleduje oražovú značku ako ju k sebe sťahujem. Je to neuveriteľné. Skúšam aj oražového bloba, ten ho pritiahne k nohám ale do ničoho sa nechce zahryznúť. Po 2-3 hodinách to vzdávame, navyše to vyzerá na dážď. Ja stihnem urobiť len rýchly entomologický prieskum, nakoľko na vode je občas vidno pár pakomárov a muchníc. To mi dá nakoniec aj akú takú predstavu na čo chytať v pretekovom kole na Corniselle.
Celkom unavení po túre a vediac stav Sarci v Pinzolle, už nemáme síl a chuť ďalej pokračovať v tréningu poobede. Dávame si teda voľno a trochu doviažeme.
Posledný deň ideme len ja a Hríb ráno na 2 hodiny na vodu hneď Pinzolle. Ostatní ostávajú a doväzujú. S Hríbom sme chytili po 4 ryby, zas je to trápenie. Mňa aj Kečupa nenecháva kľudným hlavne jazero, kde sme nemali možnosť dokopy nič vyskúšať. Poobede robíme teda rozhodnutie s Kečupom, že predsalen skúsime jazero Nambino, na ktorom chytali Taliani 2 dni dozadu a údajne čosi pochytali. Je to asi 30min cesty autom a povolenka je dosť drahá, no sú to MS a ideme. Maťo, Alex a Hríb idú späť na Sarcu do Comano di Terme ešte vyskúšať pár vecí.
Od parkoviska s Kečupom šlapeme k Nambinu asi 15-20minút pešo. Celé mi to prístupom, chodníkom a stromami pripomína Vrbické pleso v Jasnej. Jazero je samozrejme väčšie a trochu otvorenejšie ako to Vrbické, zasadené medzi alpskými kopcami, a je priezračne čisté. Prichádzajúc k chate ktorá je na jeho brehu sledujeme niekoľko pstruhov ako sa nechávajú kŕmiť chlebom deťmi na terase. Niekoľko iných zas jazdí okolo a občas zazbiera na hladine. Na vode je vidno pár krúžkov a dookola jazera sú minimálne 3 tímy a celkovo je tu dosť turistov, ktorí len tak posedávajú okolo chaty. Našli sme tam aj tímy Čechov, Poliakov, a Francúzov, ktoré lovili na opačnom brehu mimo hlavného pohybu. Nám neostalo nakoniec nič iné len ostať na pláži, popri ktorej chodilo dosť ľudí ale nikto tam nelovil a dalo sa dobre hádzať. Prišli sme už dosť neskoro, okolo tretej a slnko pomaly začínalo zachádzať za týčiace sa kopce naokolo. Aktivita rýb tiež pomaly na hladine začala slabnúť. Kečup mal jedno potiahnutie na nymfičku pod hladinou, ja zatial skúšam ťahať rôzne lurky a sparklere na rýchlom íčku bez výsledku. Nakoniec sa rozhodnem pre DI3 a dva čierne bobíky. Rýchlymi ťahmi pritiahnem jedného potočáka a ďalší hod mám jedno ťuknutie. Zrýchlujem ťah na roli-poli a v zápätí dostávam potočáka. Pritiahnem takto ešte 1-2 ryby. Kečup tiež mení a tiež len pritiahne jedného dúhaka k nohám. Nakoniec sa vracia ku suchej muche, ktorá mu dá jedného potočáka a jeden mu padá. Ja neskôr na sucho tiež jedného potiahnem ale padol. Na jazere sme ostali sami, po chvíli končíme aj my.
Späť na ubytovaní sme o čosi skôr ako chlapi, ktorí sa zastavili ešte najesť po ceste z Comana. Alex s Maťom si zachytali, no Hríb sa vytrápil a spomínal len o traume zo španielskeho tímu, ktorý ho prenasledoval pri vode a ktorého početná skupina sa šírila vodou, podľa jeho slov, ako „rakovina“ a neostal po nich vo vode ani jeden pstrúžik.
Tréning máme za sebou.
V pondelok sa presúvame na hotel, registrujeme sa a ubytujeme. S Hríbom ideme na kapitánsku poradu, kde sa koná prvé losovanie a delenie do skupín. Večer absolvujeme pekne zvládnutý otvárací ceremoniál v historickom centre Trenta, cca 45min. autobusom od hotela, aj so slávnostnou „100“ chodovou večerou v neďalekom múzeu. Tú si užívame spolu s Mongolským tímom ktorý sa ocitol s nami pri jednom stole. Celkovo sme mali dosť už po 2. chode, ale šťastne prežijeme celú tortúru výborným jedlom, vínom a dezertmi až dokonca. Cca o 22.00 sa na povel všetky tímy odkotúľajú do autobusov.
Nasledujúci deň sú tréningy, no my dávame oddych, doväzujeme, a chystáme všetko potrebné. Večer nás s Hríbom ešte čaká druhý kapitánsky míting. Vieme, že to bude na dlho, nakoľko niekoľko tímov nie je spokojných s dvomi rotáciami na jazere. Nakoniec sa naše obavy potvrdzujú a porada sa začína dosť preťahovať. Fíni so Španielmi trvajú na zmene rotácií z dvoch na tri v kole. Na to potrebujú hlasovanie kapitánov pričom akýkoľvek hlas proti znamená veto návrhu. Nám je jasné, že aj keď je tá myšlienka dobrá, vzhľadom na komplikovanosť jazera a terénu, ten navrh fungovať nebude. Celú zápletku rozuzlí Misako, kapitánka z Japonska, ktorá dovtedy spala za nami, a zobudila sa na čoraz živšiu debatu medzi organizátormi a pár kapitánmi. Ako jediná kapitánka „vetuje“ návrh čím odobrí propozície. My s Hríbom odchádzame z mitíngu, nakoľko už je 23.00 a všetko dôležité je dohodnuté.
Preteky
Začnem tým čo náš tím často trápi na MS, ale v týchto pretekoch sme zvládli slušne – jazero. 3 x 5. miesto, 7. a jedno zero . Taktiku sme vyskladali z malých častí a informácií ktoré sme získali a snažili sme sa to zjednodušiť na maximum. Chytali sa prevažne potočáky, ktoré nasadili cca 3 týždne pred pretekmi. Ryba ako sme čakali bola v hornom pol metri až metri a chytali sme ju na sucho, alebo so zostavou jedna čierna mokrá a čierna lurka na konci s rýchlym ťahom roli-poli. Bolo potrebné sa prispôsobiť podmienkam. Jedno zerko sa bohužiaľ pritrafilo Hríbovi. Chytal v najhoršom počasí, úplne jasno a bezvetrie, a rovnako ako polovica ostatných ktorí boli mimo tieňa rybu nevidel celé 3 hodiny.
Preteky na riekach boli veľmi nevyspytateľné. Mali sme svetlé momenty, 3 x 1. miesto, a pár umiestnení v top 5 až 10, ale aj niekoľko nepodarených kôl. Kečup išiel do posledného kola z 2. miesta a rozbehnuté to mal na minimálne bedňu, no posledný deň som presvedčený, že sme mali šťastie na slabé až zlé losy. A nakoniec na to doplatil aj Kečup, ktorý v poslednom kole písal 12tku a to mu stačilo na celkové 9. miesto v jednotlivcoch. Je to skvelé umiestnenie ale škoda, lebo také príležitosti neprichádzajú každé MS. Bez ohľadu na tím, kto dostal zlý flek, jednoducho nezachytal. No ale to je už údel pretekania a my sa musíme zamerať na rezervy v našich výkonoch. Tie by sme určite našli a je potrebné rozobrať, na čo je potrebné sa zamerať v príprave do ďalších sezón.
Oproti minulému roku som sa cítil podstatne ľahšie a uvoľnenejšie. Pre mňa rozhodne najťažším momentom bolo 3. kolo na Sarce v Arcu. Napriek prvým dvom vydareným kolám v prvom dni, som od začiatku mal rešpekt pred tým sektorom a aj počas preteku som po prvých 2 hodinách bez ryby pripomínal sám sebe aby som to tam neprehral v hlave. Situácia tam pre mňa vyzerala naozaj beznádejne, flek náročný aj keď sme ho prešli v júni a ryby tam vtedy boli. No čo bolo, bolo. Človek musí zostať koncentrovaný a veriť v svoje schopnosti. Nakoniec mi tam prišli dve ryby. Výsledkovo to bolo ďaleko od ideálu, ale ten pocit úľavy keď chytíte prvú rybu po 2 hodinách v kole je neopísateľný.
Podobný okamih sa mi udiaľ aj na Sarce v Tione v 4. kole. Na ten sektor som si veril, technické chytanie mi sedelo, vedel som čo tam robiť, no opäť ma čakal ťažký flek. Zachytalo sa tam iba raz poobede, a rána tam boli veľmi slabé. Neviem či to bolo tým, že flek práve začínal pod temným kaňonom, nechytalo sa totiž ani na fleku nad. Či to trvalo dlhšie hmyzu, kým sa v tých miestach zaktivizoval kvôli tieňu, alebo uhlom dopadu slnka sa už môžem len domnievať. Ryby akoby tam neboli alebo nereagovali takmer na nič čo sme mali osvedčené. Nakoniec to boli tri hodiny boja, precízneho hádzania a snahy nájsť aktívneho pstruha za jedným z tisíc skál ktoré posievali vodu. Skončil som so 6ks, pričom posledné 3 ryby mi prišli 20min dokonca. Bolo to málo.
Trochu opačný scenár som zažil v 2. kole na Noce, kde som mal 10 rýb po 2 hodinách a myslel som si, že je to dobré. Hlava vtedy začne s človekom hrať rôzne hry. Ostať koncentrovaný, neuspokojiť sa a prechytávať dôkladne po sebe rovnaké miesta 2. alebo 3. krát je druha stránka rovnakej mince. Nakoniec 12 rýb a 7čka neboli zlé, ale bolo treba pridať ešte 2-3 ryby na top 5 a tie tam niekde určite boli. Možno to chcelo ešte trochu viac trpezlivosti a pokoja v dvoch hlbších jamkách.
Ťažko sa objektívne hodnotí tento šampionát. Určite sme chceli viac ako 8. miesto. Naša tímová mentalita je niekde inde. Nepovažujeme to však za zlyhanie. Môžem však za všetkých v tíme povedať, že po tých posledných nepodarených dvoch kolách v 3. deň, je to pre nás mierne sklamanie. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že konkurencia v top 10 je veľmi vyrovnaná a silná, a dobrých tímov a muškárov pribúda každým rokom.
To na čom musíme pracovať je naše pochopenie čo oddeľuje pretekárov od šampiónov, a ako to pretaviť do reality. To je to čaro ktoré dlhodobo oddeľuje tímy SPA, CZE a FRA od všetkých ostatných.
Na záver chcem poďakovať za podporu celého tímu Slovenskému rybásrskemu zväzu Rada, a za finančnú podporu mňa a Igora Lukášika našej miestnej organizácii rybárskeho zväzu v Liptovkom Mikuláši a mestu Liptovský Mikuláš.
Fotografie z MS:
https://photos.app.goo.gl/fYMyvFtLTfGrq5B16
http://www.nahaaku.wordpress.com
Nenahraditeľný sprievodca životným cyklom šidielka
Pozn. Nahaaku – toto je voľný preklad dostupného článku The essential guide to damselfly uverejneného na stránkach magazínu www. troutfisherman.co.uk
Vďaka obdareniu dvomi pármi krídel je dospelé šidielko schopné jednoducho loviť lietajúci hmyz vo vzduchu. Nech je sledovanie šidielok akýmkoľvek úžasným divadlom, pre muškárov je oveľa dôležitejším jeho nymfové štádium. Ďaleko skôr ako sa oslobodí elektrizujúco modrý dospelý jedinec z oprát kukly nymfy, šidielka sú neľútostne prenasledované a lovené pstruhmi.
ŽIVOTNÝ CYKLUS
Miniatúrna nymfa sa vykluje z vajíčka a rastie počas zimných mesiacov až sa nakoniec vyvinie do formy ktorá je bezpochyby tou najdôležitejšou pre pstruha a muškára. Na začiatku sú malé nymfy takmer transparentné, ale ako postupne prechádzajú zvliekaním, ich farba sa postupne mení zo slamenožltej na svetloolivovú až po tmavoolivovú niekedy až olivovohnedú. V tomto štádiu nie zriedka dorastú nymfy aj do dĺžky 2,5 až 3cm. Dospelé nymfy šidielka so svojím desivým výrazom a veľkosťou sú navyše mäsožravé. Skutočne, vyzbrojené zostavou ostňov, poľujú na kôrovce a nymfy ktoré sa ponevierajú v ich blízkosti a neohrdnú dokonca ani malými rybkami.
- Nymfy prechádzajú niekoľkými fázami zvliekania pokým ich farba stmavne.
- Nymfy lezú von z vody po steblách tráv a iných predmetoch aby sa zbavili nymfovej zvlečky a dosiahli dospelosť.
- Samček (modrý) a samička sa dokážu páriť aj počas letu ale zväčša využívajú okolité rastlistvo.
- Samičky volia plytké zátoky na kladenie vajíčok.
KEĎ PSTRUHY ZBYSTRIA POZORNOSŤ
Všimol som si, že sa pstruhy začínajú kŕmiť na nedospelých nymfách šidielok približne od začiatku nového roku. Aj keď sa jedná len o miniatúrne verzie letnej nymfy, malé nymfy sa vyskytujú v ohromných množstvách na dne pri rozkladajúcom sa vodnom rastlinstve a ak sú ukryté v zátoke o to lepšie. Čoraz teplejšie zimy nám dávajú možnosť vídať trávy a riasy blízko hladiny na niektorých rybníkoch aj počas zimného obdobia. Zažil som už pstruhy motajúce sa pod hladinou ktoré atakovali vypláchnuté a bezmocné nymfy šidielok.
Stretol som sa s týmto javom náhodne. Koncom decembra 1985 bol pretek organizovaný na pstruhovom revíre Bigland Hall. Môj denník poukazuje, že krátko po obede sme našli kŕmiace sa ryby v zátoke. Zbieranie pripomínalo skôr pstruhy zbierajúce pakomáre a kde tu sa aj vyskytoval čierny pakomár. Vystriedal som na nich všetky možné varianty stupákov až nakoniec som rozhodol naviazať malú bažantiu nymfu. Vďakabohu som jedného dúhaka na ňu dostal. Nahliadnutie do jeho žalúdka bolo riadne prekvapenie. Bol narvaný skrútenou hrčou malých slamenne žltých nýmf šidielok. Nič takého som predtým nevidel a v mojej krabičke som našiel len vyblednutú bažantiu nymfu, ktorá sa najviac podobala malým nymfám. Chytajúc na jednu muchu cez džungľu vodného rastlinstva som dokázal zakončiť kolo s ôsmymi pstruhmi.
Doma som ešte nymfy bližšie prezrel a ihneď som naviazal dostatok vhodných verzií. Odvtedy mám vždy niekoľko svetlých nýmf u seba hlavne počas zimných mesiacov. Odporúčam každému mať pri sebe niekoľko krabičiek na vzorky pri rybačke. Nielenže to pomôže pri rozlúštení obsahu žalúdku pstruha, ale čokoľvek nájdete pri rybačke, môžete zobrať na podrobnejšie preštudovanie čo nikdy nie je na škodu pri viazaní nových mušiek.
LOZENIE
Ako sme teda zistili, na nymfy šidielka je dobré loviť od neskorej zimy a počas jari. Avšak, muškárske Eldorádo začína počas leta v sezóne liahnutia.
Šidielka sa neliahnu na hladine. Namiesto toho, nymfy migrujú smerom k brehu, a po jeho bezpečnom dosiahnutí, lezú hore steblami vodného rastlinstva, kameňmi, stĺpmi oplotenia, čímkoľvek aby mohli zakončiť svoju premenu na okrídlené dospelé šidielko. Nymfy nie sú preberavé a akýkoľvek vhodný predmet, ktorý trčí nad vodu dokážu použiť na zavŕšenie liahnutia. Našiel som ich dokonca na svojich rybárskych taškách. Nabudúce keď budete pri vode rýchlo sa poobzerajte dookola či nenájdete zoschnuté zvlečky nýmf blízko vody.
Niektoré dospelé nymfy lezú pri presune k brehu po dne, no väčšina z nich pláva. Častokrát ich možno zahliadnuť ako smerujú k brehu plávajúc pod vodnou hladinou. To z nich robí ľahkú korisť a pstruhy radi túto príležitosť využívajú. Pokúste sa sledovať správanie nýmf ako sa hýbu. Ich dlhé, tenké telíčko sa vykrúca zo strany na stranu ako sa pohybujú. Po preplávaní krátkeho úseku, podobne ako to je u oliviek, si šidielka potrebujú chvíľu odpočinúť. Zdá sa, že pritom rozprestrú žiabrie a chvostové štety, som presvedčený, že v snahe zabrániť alebo aspoň spomaliť ich klesanie hlbšie ku dnu.
Toto je práve správanie ktoré sa snažíme napodobniť pri love s ich napodobeninami. Je jasné, že je náročnejšie pre nás napodobniť pohyb zo strany na stranu, ale vieme pomerne jednoducho dosiahnuť prepadávanie a oživovanie nymfy, čo určite prispeje k jej atraktivite. Ideálne je naviazať šidielka s pohyblivých materiálov ako marabu a zajačí dubbing a do hrude alebo hlavičky pridať trochu záťaže.
VEDENIE MUŠIEK
Je pomerne jednoduché skĺznuť k akémusi auto pilotovi a priťahovať mušky krátkymi 30-40cm ťahmi. Po nahodení začnite vedenie nepravidelným osmičkovým ťahom, po ktorom nasleduje dlhšia pauza. Ak teraz smeruje špička vašej udice nadol a doprava, skúste ju presunúť doľava a hoci tým potiahnete nymfu k sebe zmeníte čiastočne aj jej smerovanie. Opäť urobte chvíľu prestávku a potom pokračujte krátko osmičkovaním. Zas krátka pauza a zmena smerovania špičky prútu doprava.
Tento spôsob vedenia umožňuje napodobniť ich právanie veľmi prirodzene a nepravidelne.
Kvôli tomu najradšej chytám na jednu muchu a sústredím sa na dokonalú prezentáciu.
Pstruhy často rázne atakujú v momente ako nymfa zrýchli. Napnutá šnúra medzi nymfou a muškárom môže viesť k odtrhnutiu, hlavne ak pstruh zaberie práve keď ak priťahujete. Aby sme tieto ostré zábery utlmili, potrebujeme získať pri tejto technike na šnúre a nadväzci trochu voľnosti. Vyskúšajte držať špičku prútu cca 50cm nad hladinou. Získaný oblúk na šnúre od špičky udice vytvorí dostatočne množstvo voľnej šnúry ktorá dokáže absorbovať nekompromisné zábery pstruhov.
Ako väčšina hmyzu aj šidielka sú aktívnejšie s prichádzajúcim teplom, takže očakávajte ich aktivitu v strede rána a počas dňa.
Tie šidielka, ktoré sa dožijú dospelosti, si teraz hľadajú partnera. Deje sa tak často vo vzduchu a samičky často možno sledovať ako kladú vajíčka zatiaľ čo samček je stále k nej pripojený. Samičky zväčša kladú vajíčka v kľudných a chránených miestach, zátokách s vodným rastlinstvom alebo medzi leknami. Pri tomto akte tiež dokážu po rastlinách zliezť tesne pod hladinu. Aj keď sa nedá moc spoliehať na chytanie na suché vzory šidielka na otvorenej vode, vždy sa oplatí mať pri sebe pár vzorov pre tie jedinečné momenty. Stretol som sa s pár špeciálnymi pstruhmi ktoré sa ukrývali medzi steblami vodných tráv. Čakali tam na samičky šidielok, ktoré kládli vajíčka a zúrivo na ne útočili. Nie raz som uspel so suchým veľkým vzorom, ktorý som hádzal do miest kde pstruhy robili závary na hladine.
Pri bezvetrí, rovná hladina zlepšuje zrak pstruha. Vtedy som videl pstruhy ako jazdia pod hladinou a robia vlny pri tom ako sledujú dospelé vážky letiace 30-50cm nad hladinou. Tieto pstruhy vo vhodnom momente vyskočia nad hladinu a snažia sa uloviť šidielko vo vzduchu dych-berúcim spôsobom. Aj keď tento úkaz len ťažko napodobníme, veľké mokré muchy a ich vedenie pred kŕmiacim sa pstruhom alebo iba hádzanie na slepo a sťahovanie už prinieslo úspechy v týchto neobyčajných situáciách.
Šidielka a ich farebnosť
Nenahraditeľný sprievodca lovom na pakomáre
Pozn. Nahaaku – Tento článok je voľný preklad dostupnej časti článku zo stránky http://www.troutflyfisherman.co.uk – The Essential Guide to Buzzers.
Skúsenému jazernému muškárovi netreba pakomáre viac predstavovať, avšak začiatočník sa môže veľmi ľahko stratiť v tomto fascinujúcom ale možno mätúcom svete hmyzu. Dúfam, ale, že vyzbrojený kúskom informácií, každý začiatočník získa o čosi viac sebavedomia a môže sa vydať k vode s istotou. Spoločný názov pakomáre, ktorý muškári radi používajú pre označenie neštípajúceho komára, zastrešuje viac ako 400 rôznych druhov. Pakomáre tvoria najdôležitejšiu skupinu hmyzu pre pstruhy žijúce v jazerách a teda sú kľúčové pre muškárov.
Dôvod je jednoduchý, pretože rojenie jedného či druhého druhu pakomára môže nastať v ktoromkoľvek dni v roku. Niekoľko rokov dozadu počas malých opráv na jednom zo severnejšie položených jazier som zaznamenal silné rojenie a tiež dospelé pakomáre ešte v decembri. Neuveriteľné preto, že len nepatrná časť jazera bola bez ľadu. Nie je dôležité, aby muškári rozlišovali jednotlivé druhy. Na čom záleží je veľkosť, zafarbenie a správanie pakomárov.
ŠTÁDIUM 1 – VAJÍČKO
Toto štádium nemá pre nás väčší význam. Počas rojenia pakomára na hladine, malinká larva klesne do bezpečia vodnej vegetácie a bahna. V závislosti od druhu a vývoja, táto larva, v slovenčine „patentka“, podobná červovi sa môže líšiť dĺžkou od pár milimetrov až po viac ako 2-3cm. Hoci rybárom je najznámejšia farba patentky krvavo červená, a podľa toho má aj odvodený názov „blood worm“ (krvavý červ), v prírode ju možno nájsť v rôznych odtieňoch svetlo olivovej, žltej a vari najčastejšie úplne priesvitnej.
Niektoré druhy patentiek nažívajú vo vodnom rastlinstve. A hoci sú slabými plavcami, pravdepodobne môžu byť zaradené medzi „voľne-plávajúci“ hmyz. Iné druhy vyhľadávajú bahenné dno v ktorom si vŕtajú tunely slúžiace ako ich úkryt. Aj preto sa často zamýšľam aká je dostupnosť patentiek pre pstruha. Ryby ktoré sa obšmietajú okolo zarastených miest majú určite šancu stretnúť sa s patentkami, ale larvy zalezené v dierach sú v oveľa väčšom bezpečí, či nie?
Je otázne či patentky môžu byť vyrušené pri búrke hlavne vo väčších hĺbkach. Avšak stretol som sa, že pstruh mal žalúdok plný bahenných usadenín a po nahliadnutí bližšie som v ňom našiel množstvo patentiek. Takýto prípad som zažil veľa krát a zdá sa, že pstruhy rýpu v dne a žerú čokoľvek, aby sa dostali ku larvám.
Aj keď patentky sú bohatým zdrojom potravy pstruha počas celého roku, pre mňa, zima a začiatok jari sú práve obdobia kedy najčastejšie používam ich imitáciu. Pretože sa prirodzene pohybujú veľmi pomaly, plávajúca šnúra a dlhý nadväzec sú ideálnym riešením pre prezentáciu vašich mušiek. Nadväzec musí byť vždy prispôsobený danej situácii. V plytších vodách môže byť použitá kratšia zostava. Hlbšie vody naopak môžu vyžadovať aj 6m nadväzec ak to podmienky dovolia, pretože rozbaliť takú zostavu v zimnej víchrici nie je žiadna hračka.
Aj keď jedna mucha na dlhom nadstavci funguje, zvýšte svoje šance použitím dvoch nýmf. Umiestnením prívesu 1 až 1,5 metra od koncovej muchy nielen pomáha rozbaliť nadväzec pri nahadzovaní, ale tiež uľahčuje a urýchľuje dostať obe do potrebnej hĺbky.
Kedykoľvek je to možné, hľadajte bočný vietor a vlny, ktoré umožňujú nymfám prirodzenejšie vedenie. Nahoďte a nechajte celú zostavu vyklesať. Pohyb vĺn vytvorí na šnúre oblúk a skôr ako aktívne priťahovanie, iba zbierajte voľnú šnúru a udržujte kontakt s muchami. Ako každé nymfovanie, zábery sa môžu líšiť od najjemnejších potiahnutí až po učebnicové rozbehnutie sa a ostré zatiahnutie šnúry. Ostaňte v strehu a reagujte na každý nepatrný pohyb šnúry. Indikátory záberu sú ultra senzitívne pri takomto spôsobe lovu a dokážu vám odhaliť aj zábery ktoré by ste inak nezaregistrovali. Zasekávaním bokom proti vlnám skôr ako pohybom udice nahor vám pomáha získať rýchlejší kontakt s rybou. Pohybom udice dohora skôr len zozbierate voľnú šnúru ako zaseknete a dáte tým šancu a čas pstruhovi vypľuť muchu. Pri patentkách je tiež pre rybára šanca použiť rýchlo potápavé šnúry so vznášajúcimi nymfami (boby štýl). Ak sa tak rozhodnete, stále udržujte kontakt s muchami a okamžite reagujte na akýkoľvek záber.
ŠTÁDIUM 2 – PUPA
Väčšina muškárov má najväčšiu skúsenosť práve s týmto štádiom pakomárov. Prechodom od patentky k stúpajúcej pupe, stupák prekonáva nebezpečnú a strastiplnú cestu z dna jazera až na povrch. Napospas vodným prúdom, voľne unášané pupy sú ľahkým sústom pre hladné pstruhy.
Pstruhy atakujú pakomáre vo všetkých hĺbkach ale pravdepodobne najzraniteľnejšie sú pri hladine v štádiu liahnutia.
Ich veľkosť a farba často záleží od prítomného druhu a tiež lokality. Vo všeobecnosti na severe (Británia) sú pakomáre menšie ako tie napríklad na Rutlande, kde je potrebné občas použiť napodobeniny na háčikoch č. 8, aby sme sa priblížili k prírodným vzorom. V mojom regióne som zaregistroval tmavohnedé pakomáre o veľkosti 19mm a tiež máme to šťastie zažiť rojenie „grey boy“ (sivých chlapcov), ktoré je najlepšie napodobniť na nákoch č.12. Aj pohľad do mojej muškovnice vám napovie, že veľkosť č. 12-16 je nabežnejšia.
Obdobie rojenia sa môže meniť v závislosti od sezóny. Počas jari očakávajte väčšinu aktivity od neskoršieho rána do popoludnia. Z mojej skúsenosti teplé letné počasie potláča rojenie pakomára hlavne k večeru až do neskorej noci a na svitaní. Dobre si pamätám ako niekoľko rokov dozadu sa počas teplého obdobia naštartovalo večerné rojenie okolo 22.00 a pokračovalo aj po pol noci kedy bolo počuť bzukot pakomárov všade naokolo. Pre nás je aktivita na svitaní akýmsi bonusom, ktorý nám dáva možnosť výbornej rybačky plnej akcie počas tichého nerušeného rána. Liahnutie pakomárov je na jeseň veľmi podobné tomu na jar a teda najsilnejšia aktivita prebieha počas dňa. S príchodom zimy nezúfajte. Očakávajte liahnutie medzi 13.00-15.00, hoci nálety pakomárov už nie sú také silné a ani dlhé.
HLAVNÉ VZORY
Veľa vzorov pakomárov je práve napodobeninou stúpajúcej pupy a moje vzory sú zväčša inšpirované vzormi Gordona Frasera. Jeho kniha „Mastering the Nymf“ a neskoršie články v magazíne Trout Fishermen významným spôsobom ovplyvnili môj prístup k muškáreniu. Akýkoľvek vzor zvolíte, snažte sa klásť dôraz na dokonalé vedenie a prezentáciu. Aj keď často zaregistrujeme aktivitu na hladine, pod hladinou sa môžu pstruhy usilovne kŕmiť na stupákoch bez toho aby sme o tom vedeli.
Lov a prezentácia pakomárov v hĺbke vás môže dostať k rybám ďaleko skôr ako sa dospelé pakomáre objavia na hladine. Takého vzory by mali byť tenké, hladké, ideálne zaliate do epoxidu alebo UV.
Spolu s dlhým fluorocarbonovým nadväzcom a muchami bližšie seba budete prekvapení do akej hĺbky viete takéto vzory dostať.
Lepšiemu rozbalovaniu zostavy vám určite pomôže kónický nadväzec. Napríklad Airflo 1,5m dlhý polyleader je ideálny pre takýto prípad a jeho rôzne potápavosti otvárajú podstatne viac možností pri hľadaní vhodných hĺbok. Pre tento prípad som si pripravil nadväzec o priemere 0.18-0.23mm v závislosti od miesta lovu a veľkostí rýb.
Diablik
Všeobecne výborný celoročný vzor, určený a extrémne účinný práve v čase keď sa pstruhy kŕmia na stupákoch pakomárov. Bol som svedkom kedy tento vzor prechytal vernejšie kópie a vzory pakomárov.
Shuttlecock pakomár a Suspender
Shuttlecocky alebo suspendery (podvesence) sú určené pre prípady keď sú stupáky na vodnej hladine a filme. Pri dopadajúcom a lámajúcom svetle na hladine sú shuttlecocky často rozdielovou muchou.
Buzzer stupák – pakoš
V rôznych farbách a variantách sú pakoše pravdepodobne najväčšie zabijáky na pstruhy na jazerách. Ak chcete chytať hlboko použite hladké vzory pokryté UV lakmi alebo epoxidom, ak pri hladine, použite ľahké dubbingy.
TIPY PRE LOV S PAKOMÁROM
Zostava 1 – Dva podvesené pakomáre so suspenderom na konci (copolymer líder)
Zostava 2 – Jeden pakomár na namastenom návezci (copolymer líder)
Zostava 3 – Suchá mucha na prednom bočáku s dvomi nymfami za ňou (copolymer líder)
Zostava 4 – Dve nymfy – (copolymer/fluorocarbon líder)
Zostava 5 – Tri nymfy – (fluorocarbon líder) niekedy s Airflo potápavým lídrom
Zostava 6 – Tri nymfy bližšie pri sebe a Airflo potápavý líder (fluorocarbon líder)
PREZENTÁCIA V STREDNÝCH HĹBKACH
Pri chytaní v stredných hĺbkach môžu byť mušky umiestnené ďalej od seba a vhodnou voľbou bude použitie ľahších vzorov na prívese s trochu ťažším variantom na konci. Aby som dal mojej zostave čo najväčšiu voľnosť, používam copolymerové lídre, ktoré sú na svoju hrúbku veľmi mäkké. Ak hľadám ryby v horných 50cm pod hľadinou, ľahké pakoše sú neodmysliteľné. Mali by byť naviazané z dubbingu alebo s použitím peria a ich spoločným menovateľom je aby boli štíhle. Veľa mojich vzorov je inšpirovaných práve prvými vzormi BP buzzer (pozn. jedná sa o telíčko z mix dubbingu zajaca a tuleňa krúžkovaného umelým vláknom alebo drotikom) od Gordondona Frazera určenými pre lov tesne pod hladinou. Nezabúdajme, že niektoré druhy pod hladinou získavajú lesklý strieborný nádych. Dá sa to pripísať tomu, že pakomáre si v kukle začnú tvoriť kyslík. Zažil a videl som mnoho takýchto prípadov strieborných pakošov, pri prezeraní obsahu žaludku pstruha.
ŠTÁDIUM 3 – NOVOVYLIAHNUTÉ OKRÍDLENÉ DOSPELÉ PAKOMÁRE
Toto je dôležité štádium, kedy je pakomár extrémne zraniteľný. Vlnky uľahčujú stupákom preraziť pnutie na vodnej hladine, no zrkadlovo pokojná hladina môže oneskoriť alebo dokonca zabrániť vyliahnutiu pakomára. Takto unavené a slabé pupy sú ľahkým sústom pre pstruhy.
Takže v takom prípade je dôležité vydržať a udržať stupáky tesne pod hladinou čo najdlhšie. Skúste dve pupy na prívese so Suspender Buzzer na konci, ktorý ich udrží pri hladine. Často zvírenia a závary na vode znamenajú, že sa pstruhy kŕmia tesne pod hladinou. Vtedy, používam tri ľahké vzory približne 1,5m od seba. Uvažujte, že vaše vzory môžu prepadnúť cez kŕmiacu zónu pstruha pomerne rýchlo. Ak nemáte zábery, skúste iba dve muchy predtým ako pripnete na koniec Suspendera. Niekedy sú pstruhy tak zamerané na pupy tesne pod hladinou, že je potrebné použiť iba jedného pakomára a nepresvedčí ich ani suspender a ani shutlecock. Použitie jedného pakomára a namastením nadväzca ktorý drží muchu v správnej pozícii je ideálna odpoveď. Lovte absolútne staticky, keďže akýkolvek pohyb môže spôsobovať rušivé sčerenie na hladine spôsobené uzlíkmi na silóne a podobne.
HLAVNÉ VZORY
A je čas zamerať sa na suché muchy. Popri vzoroch ako Shipman s Buzzer, Shuttlecock, a Canning s Haystack, doplním tiež Suspender buzzer. V menších verziách tiež používam Hoppery, a Bob s Bits, ktoré sú perfektné keď sa ryby hýbu pri hladine. Keď pofukuje dostatočný vánok, použi dve muchy, keďže cielený lov krúžkujúcich rýb si vyžaduje rýchlu zmenu smeru hodov a pri troch muchách je väčšia šanca zamotania.
Úspešne vyliahnutý pakomár si okamžite hľadá partnera na spárenie a samičky sa neskôr vracajú k vode klásť vajíčka. Počas úsvitu a súmraku, pri jemnom vánku, samičky vo veľkých množstvách zaplavia hladinu a pstruhy využívajú túto situáciu. V tom čase používam vzor malého spenta pakomára alebo malého Bob s Bits alebo Shipmna buzzer.
Ak sa pakoš nerojí, použi univerzálne muchy ako Diablik, Zajačie uško alebo Crunchery. Ich všeobecný vzhľad pripomínajúci nymfu je lákavý pre pstruhy kŕmiace sa na pakomároch, ale tiež tieto vzory napodobňujú rôzne iné druhy hmyzu. Takže môžeme byť úspešní aj keď pstruh zameriava pozornosť na inú potravu. Keď zistíme čo pstruhy práve žerú, nahliadnutím do ich žalúdka, určite sa oplatí k tomu čo najviac priblížiť veľkosť a farbu pakomára.
INÉ TECHNIKY LOVU NA PAKOMÁRA
Mimo dospelého okrídleného pakomára, sa jeho všetky štádia pohybujú veľmi pomaly. Preto jeden veľmi populárny názor znie „niekedy je najlepšie ťahanie, žiadne ťahanie“ a to platí ak napodobňujeme správanie pakomára. Ideálne hľadajte bočný vietor alebo náprotivný vietor, ktoré sú ideálne pri prirodzenej prezentácii mušiek. Po nahodení opatrne zbierajte nahromadenú šnúru a udržujte kontakt s muchami.
Aj keď sa môžu zdať mušky statické, vlnky a podvodné prúdenie majú vplyv na ich správanie. Preto pomalé osmičkovanie je nevyhnutné. Ak neovládate takúto techniku, ťahajte mušky s dostatočnými pauzami.
Zväčša budete cítiť zábery ako ich budete vidieť. Nehľaďte moc na koniec šnúry, to môže byť pre vás len mätúce. Sledovať šnúru sa oplatí len pri absolútne kľudnej hladine.
Naučte sa skôr sledovať strednú časť vašej šnúry a miesto kde sa ponára do vody pod špicou udice. Oblúk na šnúre spôsobený bočným vetrom sa pri zábere rázne našponuje. Pri špičke sa šnúra napne podobne ako policajt pri love na ťažko. Niekedy môžete zažiť oťaženie šnúry alebo trhnutie, hlavne keď chytáte staticky.
Inými indikátormi záberu môžu byť náhle zvláštne zvlnenie sa šnúry alebo zablysnutie sa pstruha pod hladinou. Vo všetkých prípadoch rázne zdvihnite prút alebo zaseknite do boku proti vlnám.
http://www.nahaaku.wordpress.com
Pretekali sme na jazere De Kool v Holandsku
Dva týždne dozadu som sa vrátil z krátkeho štvordenného výletu za mojim kamarátom Kubom, ktorý momentálne pracuje a žije v Nemecku. Cieľom tohto výjazdu bolo si zmerať sily s muškármi z Holandska, Belgicka, Fínska a Francúzska v love dúhakov na muchu v preteku dvojíc na populárnom jazere De Kool v Holandsku. Koncom minulého roka mi Kubo napísal či by som nemal záujem ísť s ním na tento pretek, údajne tam chodia reprezentanti od všadiaľ a tak po pár rozhovoroch som pozrel a našiel vhodné letenky a mohol som vyraziť. Posledné dva mesiace už Kubo pravidelne tento rybník navštevoval, snažil sa získať čo najviac informácií a prísť na to čo tam staré ryby chcú. Občasné správy z jeho návštev však naznačovali, že lov tamojších masívnych a prefíkaných starých dúhakov bude veľmi náročný. Navyše aj predpoveď počasia „slnečno, teplo a takmer bezvetrie“ skôr vyhovovalo cyklistom v Holandsku ako loveniu dúhakov na jazere. Letenky kúpené, cesty späť niet.
Jedna z najväčších záľudností cestovania za pretekom nizkonákladovo letecky je ako sa zbaliť čo najefektívnejšie a mať všetko potrebné. Ja som dokúpil popri letenke dodatočnú batožinu, keďže bez toho to jednoducho nejde. Povolené rozmery vo Wizzair mi úplne postačovali na to, aby som zbalil úplne všetko. Do staršej väčšej „hokejovej“ tašky som po bokoch porobil diery prechádzajúce do bočných vreciek, aby sa mi tam pomestili tri požičané 82cm dlhé tubusy od 4-dielnych udíc, ktoré mi požičali otec, Jožko Janda a Kečup, čím im týmto veľmi ďakujem. Ja mám totiž len 3-dielne udice a tie sú príliš dlhé. Ostatok som už bez problémov natlačil do tašky. Celú ju ešte riadne zastrečovať a môže sa vyraziť.
V piatok o útrpných 2.30 ráno som teda nasadal do auta a naberal smer Liptovský Mikuláš -Košice letisko s odletom o 6.00 do Kolína. Po dvoch hodinách letu ma na letisku v Nemecku vítal Kubo. Kubo býva necelú hodinku od letiska preto sme sa nachvíľu zastavili u neho na dome vybaliť sa, povyberať všetko potrebné na rybačku, trochu sa občerstviť, roztiahnuť, a porozprávať o jazere.
Deň prvý
Za ďaľšiu hodinu a pol sme už stáli s majiteľom jazier De Kool a so Semim, ktorý organizoval preteky a pri tej príležitosti pripravoval svoj muškársky stánok FASNA (http://www.fasnaflyfishing.com). Predstavil nám zopár svojich hákov, ktoré sú údajne veľmi horúcim artiklom v okolí a aj v Anglicku a tiež nám dal zopár tipov na muchy, techniky a farby do preteku.
Okolo obeda sme sa nakoniec dostali k vode, kde nás čakalo slnečné a pomerne silno veterné počasie. Na brehu už stálo a švihalo niekoľko domácich a tiež asi štyria Fíni. Kráčajúc okolo jazera bolo občas vidieť prevaliť sa a niekedy vyskočiť na hladinu pstruhy okolo 50cm, no bolo to všetko veľmi sporadické. Na rozdiel od zvyšku ľudí, ktorí všetci svorne hádzali so silným vetrom v chrbte som Kuba ťahal na náveternú stranu jazera do zhruba 30 metrov dlhého výseku medzi kríkmi a stromami, čo nám dávalo aj slušnú izoláciu od ostatných. Kubo síce zamrmlal, že tam rybárov zvykol vidieť ale nikdy tam nikoho nevidel nič vytiahnuť, no nakoniec súhlasil, keďže skoro všetky výhodné fleky boli obsadené. V rybárskej „recepcii“ a reštaurácii som stihol preštudovať maketu jazera s približnou topografiou dna, a z nej bolo jasné, že v miestach, kam sme mali namierené bolo pomerne hlboko. Usudzoval som, že na začiatku sezóny a pri väčšom slnku bude ryba o čosi hlbšie. Navyše náveterný breh dával dobrú šancu sa stretnúť so pstruhmi ktoré budú oportunisticky hľadať v týchto častiach vetrom zhromaždenú potravu. V týchto podmienkach sa nedá moc vymýšľať, nachystal som dve udice s rýchlou intermediálkou a s potápavou šnúrou DI3 so zámerom, že budem hlbšie ťahať väčšie strímre alebo sparklere. Nahodil som DI3, jedného sparklera na dvojmetrovom nadväzci a ostrími ťahmi som ho vodil ku brehu v rôznych hĺbkach. Asi po 10 minútach mi prišiel k nohám prvý pstruh cez 50cm. Po chvíli som po dopade a dvoch troch potiahnutiach v šnúre zacítil tupý uder. Prvý je tam! Po 2 minútach sa v sietke ocitol pstruh cca 50cm. Kubo tiež nezaháľal. On pre zmenu ťahal veľkého čierneho strímra na intermediálke, ktorý mu o čosi neskôr dal dvoch veľkých dúhakov, prvý isto okolo 60cm. Prvá hodina nebola teda zlá, keďže oproti nikto nič nechytal. Potom sme ale hodinu o rybu neškrabli a začali sme pokukovať po náprotivnom brehu ktorý sa postupne začal prerieďovať od rybárov. Rozhodli sme sa, že to ešte skúsime na sucho a pakomáre. Presunuli sme sa teda oproti a Kubovi sa tam na pakoša podarilo zdolať ešte jeného dúhaka, zatiaľ čo ja som bezvýsledne skúšal sušiť a presvedčiť náhodnú rybu, ktorá sa občas zatúlala na dohod a nasávala niečo z hľadiny. Po prvom dni sme teda odchádzali zo skóre 3-1 pre Kuba. Vzhľadom na to, že tam väčšina ľudí bola celý deň a rybu nevidela to nebol úplne zlý výsledok. Pobalili sme veci ešte sme prehodili pár slov so Semim, zaplatili za rybačku a niekoľko materiálov z obchodu a vyrazili sme späť do Nemecka.
Deň druhý
Druhý deň sme nemali ambície to moc siliť a odchádzať príliš skoro ráno, ale cieľom bolo odísť z domu pred 8.00 tak aby sme okolo 9.00 boli pri jazere. Chceli sme zachytať tak tri hodinky a v kľude ísť domov. Čakali sme, že príde pár družstiev potrénovať a teda, že jazero bude ešte plnšie ako deň predtým. K vode sme sa nakoniec prichystaní dostali okolo 10.00 a to už okolo celého jazera bolo plno ľudí. Vietor bol naozaj silný a slnka asi ešte viac ako deň predtým. Ostal nám len kus zdanlivo plytšej „pláže“ do ktorej z pravej strany bil silný vietor, čo nie je ideálne pre pravákov. Druhá možnosť bolo ísť do úplného protivetra do výseku medzi stromami. Ja som mal v pláne sa pre zmenu venovať a skúšať pakomáre krížom cez vlny a preto sme sa rozhodli ostať na „pláži“ a trochu zápasiť z pravostranným vetrom. Zvolil som suchú šnúru s metrovým intermediálnym koncom ktorá je ideálna do silného vetra. Nasadil som tri pakomáre a po niekoľkých hodoch som mal prvý kontakt, šklbnutie, na čierneho epoxida ale ryba sa nezavesila. Po ďalšej chvíli som dostal ranu do udice ktorú však nevydržal silón a ryba odišla aj s celým nadväzcom. Potom ešte jedno potiahnutie a dve hodiny sa nič nedialo napriek rôznym zmenám a variáciám múch. Kubo dal na čiernu luru jedného dúhaka a to bolo všetko, pri ňom jeden domáci tiež jednu rybu. Okolo 13.00 sme sa rozhodli si dať pauzu, ale bolo nám jasné, že pôvodne plánované tri hodinky rybačky budú o niečo dlhšie. Za hodinku sme boli späť na našom mieste, no nie úplne keďže časť nám obsadili dvaja Fíni. Ja som sa opäť vrátil k pakošom a usilovne som ich hádzal a viedol cez vlny. Zhruba po pol hodine sa začalo javiť, že ryba mierne ožila. Fín vedľa dal jednu rybu, ja som dal dve, on zas jednu. Plodná hodinka, voda sa však opäť zavrela a to bolo všetko. Kubo ostal bez záberu. Na zvyšku jazera sa občas vytiahla ryba ale veľmi sporadicky. Ako to už s nami rybármi býva „ešte jeden hod“ a zámer zavrieť jazero o 16.00 sa pretiahol do 16.30. Skóre sa nám už ale nepodarilo vylepšiť. Druhý deň teda 2-1 pre mňa.
O 17.00 majiteľ plánoval napustiť 300 dúhakov do jazera na ktorom sme lovili a ďaľších 300 ks do druhého jazera neďaleko, kde staré pstruhy neboli.
Deň tretí – preteky
Ráno sme prišli na De Kool niečo po siedmej. Na parkovisku sa to už hemžilo množstvom pretekárov, hlavne domácich, ktorí sa pomaly chystali na pretek. O 7.30 prebehlo losovanie, pochystali sme udice a vyrazili sme na štand. Začínali sme na jazere so starou rybou, potom dve 45 minútové kolá sme mali stráviť na druhom jazere a pred obedom sme končili opäť na jazere so starou rybou. Ryby si merali a zapisovali dvojice navzájom. Poobede sme si to zopakovali.
Ako to už býva iný kraj iný mrav, prišli sme na ranné kolo zložili sa na mieste výseku kde sme lovili prvý deň a ešte sme robili posledné prípravy na pretek. Všetko nachystané, držíme udice a čakáme na signál. Prakticky rovno so signálom k nám prichádza druhá dvojica, že štandy sa počítajú tak, že číslo 16. je medzi značkami 15-16 a nie 16-17 a teda sme sa museli posunúť o štand vedľa. Rýchlo sme sa zbalili a rýchlym krokom sa presunuli asi o 150 metrov ďalej cez kriaky a stromy ktoré sa vinuli okolo malej zátoky, ktorá nás delila od štandu. Začínali sme s rýchlymi intermedialkami a klasickými lurkami a blobmi s cieľom rýchlo chytiť niektorú z nových rýb. Dlhú dobu ale záber neprichádzal. Občas sa pred nami vyhodí nasadený pstruh, vedľa nás vytiahli jednu sadenú rybu a zdá sa, že mali ešte pár kontaktov. Vyzerá že lovia ťažšie a na bobinu, no nakoniec ani oni už nič neťahajú. Po 20 minútach stále nič a to už začíname po sebe s Kubom pokukovať. Kubo ostáva pri lurkách ja začínam tiež meniť na bobiny. Po desiatich minútach sa Kubovi vešia dubleta nasadencov, jeden mu odpadne no prvá ryba je doma. To je dôležité, lebo rybu nám treba v každom kole. Ja sa na posledných 10 minút tiež vraciam k intermedialke a lurkám. Vyhodil som strednú luru, na konci mi visí desiatková montána a hore žltý blob v nádeji, že by mohola prísť aj stará ryba. 5 minút do konca prichádza už známy túpý úder a vo vode sa otočí pomerné veľké telo dúhaka. Do 3-4 minút je ryba von aj za prispenia Kuba, dúhak 65,5cm. Super ten je teda akoby za dvoch, pretože sa boduje len priamym ščítavaním dĺžok nachytaných rýb a ešte sme sa dostali aj do hry o najväčšiu rybu. Kolo sa končí a rýchlo sa presúvame asi 300m na druhé jazero, kde sa údajne ráno chytilo dosť rýb.
Máme len 15 minút, prakticky nie je čas si naviazať ani novú zostavu. Jazero je kryštálovo čisté. Tu je len sadená ryba a teda ostávame pri intermediálkach a lurkách, ja len dvoch. Kubo po 10 minútach chytá prvú rybu, no dookola nikto nič nechytá. Ja na malú montánku po chvíli chytám tiež jedného dúhačika a vzápätí mám ešte jeden záber. Potom sa ale už absolútne nič nedeje. Okrem nás chytili odhadom po rybe možno dve družstvá. Našťastie my máme dvoch.
Presúvame sa na ďalší flek na tomto jazere a vieme, že to bude ťažké. Všetka ryba sa stiahla na protiľahlý breh, ktorý je lemovaný kriakmi a je tam kľud a trochu tieňa. My ideme na druhý štand od kriakov, takže živíme nádej, že by mohol odtiaľ k nám vyliezť aspoň jeden pstruh. Je to celé ale trochu komplikované, breh nie je ideálny a hlavne Kubo zápasí s kriakmi pred ním i za ním pri hádzaní. Ako sa dalo očakávať, jediný kto chytal bola dvojica ktorá bola najbližšie pri kriakoch. Ostatní za celé kolo nič. Kubo ktorý bol k nim bližie mal jeden kontakt no nepremenil. Máme prvé zerko.
Čaká nás posledné doobedňajšie kolo a vraciame sa na jazero so starou rybou. Pofukuje vietor , rozfúkava ľahké raňajšie mraky a spoza nich začína čoraz viac vykukovať slnko. Na hladine jazdí pravideľne stará ryba ktorú podľa Semiho aktivizovala tá nasadená ryba. Na chvíľu skúšam lurky no nemám kontakt a ryby na hladine sú veľmi lákavé. Skúšam pakomáre pod hladinou, hlbšie, na sucho ale nemám záber. Kubo tiež skúša lurky a aj väčšie strímre no je to začarované. Na ľavom náprotivnom brehu ale celkom dobre chytajú na tunajšiu verziu „pampelišky“, ktorá im dáva niekoľko rýb. Celkovo sa ale chytá veľmi málo. Končíme s druhou nulou.
Prichádza obedňajšia prestávka, obed a občerstvenie a s Kubom rozoberáme čo robíme poobede. Stretám tu Philippa z belgickej reprezentácie s ktorým sme lovili spolu v skupine na MS u nás na Slovensku. Prvé kolo ideme späť na jazero so starou rybou, no sme pevne rozhodnutí skúšať to na tú novú nasadenú rybu.
Štand máme pri pontóne, kde je hlboko a vietor pofukuje cez celé jazero smerom ku nám do rohu. Ja mám celkom dobrý pocit lebo hlavne sadená ryba ide vždy s vetrom. Občas však v okolí ukáže svoju prítomnosť aj stará ryba. Pripravujem dve malé lurky na rychlej intermediálke, oranžovú a montánu. Zaznieva trúba a predomnou sa hodí jeden zo sadených dúhakov. Do sekundy hádžem k nemu svoje muchy, tri zatiahnutia a ryba sedí na oranžáde. Po pol hodine máme takto dva dúhačiky a pár záberov no postupne akoby ich záujem opadáva. Kubo tiež skúša lury no nejak sa mu nedarí. O dva štandy vedľa na statiku a „pampelišku“ zdolávajú dva tímy po rybe, zdá sa, že minimálne jedna je stará. Prehadzujem preto na posledných 10 minút na pakomáre. Na dohod sa vo vlnkách objavuje občas stará ryba. Snažím sa preto hádzať do tých miest a cez vlny vediem pomalými osmičkami takmer staticky pakomáre, ktoré mi chytili pár rýb v tréningu. 5 minút do konca prichádza silné šklbnutie a šnúra sa napne. Na čierneho epoxid pakomára zdolávam 52cm dúhaka a kolo končíme s tromi rybami, čo je určite top výsledok v kole.
Presúvame sa na jazero „bez ryby“, kde po sebe dostávame dva miesta na ktorých proste ryba nie je. Kubo, že mal jeden ťuk. Píšeme ďaľšie dve zerká. Opäť lovia asi 3-4 fleky na ktoré sme sa už nedostali, pričom ryba s prichádzajúcim tieňom mierne vyliezla z kriakov. Za zmienku hádam stojí len jeden pretekár z fínskeho družstva, ktorý valivým hodom vyhadzuje dobrých 35+ metrov a zdiaľky kosí odhadom 8-10 rýb pravdepodobne na nymfy.
Posledné kolo ideme späť na jazero so starou rybou. Poobede sa výrazne oteplilo, vyšlo slnko a na hladine sa spravilo zrkadlo. Ideme ale na flek kde sa ryba chytala a očividne v našich miestach stará ryba ukazuje svoju prítomnosť na hladine. Na začiatku preto volíme skôr pakomáre, no v bezvetrí je to veľmi pasívne a ryba nereaguje. Po 10 minútach sa preto rozhodujem zmeniť na osvedčenú zostavu s lurkami a skúsiť nasadenú rybu. Dookola nikto nič nechytil, domáci zväčša lovia na statiku. Poctivo hádžem a sťahujem. Po pár hodoch mi zrazu šnúra oťažie a ja vyťahujem sadeného dúhačika. Kubo ho so susedným pretekárom nestihol ani zmerať a zapísať a ja už naňho kývam, že mám ďalšiu rybu, tento krát starého 58 cm dlhého dúhaka. Do konca vyťahujem ešte dvoch granulákov, Kubo sa snaží tiež lurkovať no je bez záberu. Končíme so 4 rybami, kým na celom jazere sa hádam dohromady chytila 1 ryba.
Balíme s vedomím, že so štyrmi nulami toho veľa v predu „nenamútime“, no nebude to ani najhoršie. Nakoniec to stačí na 11. miesto z 30 zúčastnených dvojíc. Moje nádeje v súťaži o najväčšiu rybu mi prekazil jeden z domácich ktorý zdolal 76 cm dúhaka. Moj dúhak 65,5 cm sa umiestnil tretí.
Odchádzame s pocitom, že náš výkon bol celkom v poriadku. Mrzí nás hlavne nula v štvrtom raňajšom kole na jazere so starou rybou, kde sme rybu mali, no bolo potrebné zostať pri našom klasickom lurkovaní a verím, že aspoň jeden granuláč by nakoniec prišiel. To by nás dostalo do top 5 celkovo. Odhliadnuc od pretekov si však odnášame aj niekoľko zaujímavých poznatkov hlavne zo statického lovu na „plavák“ ktorý majú Holanďania a Belgičania veľmi dobre vyladený a premyslený spolu s veľmi špecifickými vzormi múch. Je to síce na hranici muškárenia, ale v pretekaní čo nie je zakázané je povolené a práve v tomto preteku a jazere sa ukázala efektivita tejto techniky. Nakoniec sa od Philippa dozvedám, že takto niekoľko tímov lovilo veľmi úspešne aj na Dedinkách na Majstrovstvách sveta.
Po vyhlásení sa lúčime s pretekármi a organizátormi ktorých sme stihli spoznať a vyrážame späť do Nemecka. Na druhý deň ráno skoro odchádzam, musím ešte preto všetko poriadne zbaliť a zabaliť.
Na letisku sa lúčim s Kubom a čakám na odbavenie. Moja polepená a zvláštne tvarovaná taška asi vzbudila podozrenie na checkine a tak ma operátorka poslala na odbavenie na nadrozmernú batožinu, kde to ihneď prechádza röntgenom. Chlap len kývne hlavou, že je to v poriadku a ja tajne dúfam, že mi moju vzácnu a drahú batožinu nezabudnú pribaliť do lietadla. Raňajší let prebehol bez problémov a batožina tiež nakoniec šťastne priletela so mnou. Po ceste z Košíc sa v Prešove zastavím u Paľa Konkoľa, ktorý mi na počkanie urobí pár rýchlych úprav na mojich udiciach, za čo mu veľmi ďakujem a pokračujem diaľnicou smer LM.
Díky Kubo za parádny výlet a ktovie, možno si to ešte zopakujeme.
http://www.nahaaku.wordpress.com
Video – sušenie so Španielmi na Váhu
V júni som na rybách strávil pár dní so španielskymi priateľmi na našich riekach. Aj keď nejde o pretekárov, ide o zanietených muškárov, ktorí sú doslova posadnutí lovom na suchú muchu a dokonalým zvládnutím tejto techniky. Celodenné rybačky sa zväčša pretiahli do neskorého večera a na Váhu sme mali pár super večerov.
Video: Keď si prechytáte ryby okolo seba, musíte to skúsiť ďaleko na druhej strane 🙂
NaHaaku 