Rybárov po celom Slovensku a nielen na Slovensku, trápi zanášanie vodných nádrží a rybníkov. Vybagrovanie takejto nádrže a zbavenie sa tohto nánosu nie je zrovna najlacnejšia záležitosť. Nebolo by však rozumnejšie takémuto zanášaniu predchádzať? Neboli by opatrenia, ktoré zabránia odplavovaniu úrodnej pôdy lacnejšie, ako následné bagrovanie rybníka, či veľkých vodných nádrží?
Podľa tohto dokumentu sú hlavnou príčinou odplavovania zeminy, záplav a následných zanášaní nádrží, lesné cesty slúžiace lesným pracovníkom na zvážanie dreva. Takáto cesta je tak zhutnená, že voda po nej steká ako po igelite. Ako čiastočné, ale účinné riešenie tohto problému sa v dokumente považuje rozoranie starých nepoužívaných lesných ciest, ktoré takto vodu v krajine oveľa lepšie zadrží.
Takéto opatrenia si však určite vyžadujú kooperáciu viacerých strán, ktoré sú na to kompetentné. Jednoducho za jeden stôl si musia sadnúť správcovia vodných nádrží, správcovia lesov a lesných ciest, vodohospodári, odborníci na životné prostredie a dohodnúť sa.
Nie som vôbec odborník na danú problematiku, ale myslím že dokument ponúka elegantné riešenie, ktoré je určite omnoho lacnejšie a účinnejšie, ako megalomanské vodohospodárske projekty, ktoré nás stoja príliš veľa peňazí a častokrát riešia len usmernenie veľkej vody a nie príčinu jej vzniku. Viac sa dozviete v dokumentárnom filme a na stránkach http://www.povodne-sucha.sk/.
Našiel som k tejto téme aj zaujímavú prednášku Michala Kravčíka z konferencie TEDx - http://www.youtube.com/watch?v=ontgzxBmtCg
